Vyfučané duše
Mapa účasti na voľbách do Európskeho parlamentu znázorňuje čiernou farbu krajiny, kde volilo menej ako dvadsať percent.
Sú v strede Európy a vyzerajú ako diera. Sme v nej. Je vraj útechou, že spolu s Čechmi. Lebo koza zdochla aj susedovi. Lebo súzvuk bratských duší rozcíti. Českých 18 % je však pre nás nedostižných. To by sme oslavovali. Na voličskom dne Európy sme sami.
Nálepku čiernej diery Európy sme už dostali viackrát a hádam aj účelovo. Dalo sa brániť, že je to uhol pohľadu a zášť oka, ktoré sa na nás uprelo. Teraz je to štatistický fakt. Aké má príčiny? Ukazuje sa viacerými smermi. Na médiá ignorujúce európsku politiku či načierajúce do ľudového jazyka o štedrých platoch za ničnerobenie v Bruseli.
Ukazuje sa na správanie politikov, ktoré prispieva k úpadku politickej dôvery. Na to, že sú mimo volieb neviditeľní a občan nemá ako posúdiť zmysel ich práce. A pravdaže, vina sa hádže aj na pospolitý ľud, na jeho pocity malosti, nezávažnosti a uprednostnenie osobného prospechu (ach tie slovenské záhradky). Alebo dokonca na jeho nevyspytateľnú dušu.
Kolegom z Európskej siete proti chudobe, s ktorými sme kampaňovali za voľbu zástancov sociálnej Európy, som radšej ihneď napísala ospravedlňujúci e-mail. Že je mi ľúto tých 13 %. Naša kampaň mala prispieť k povedomiu, že tieto voľby majú zmysel. Kto nás tu okrem kandidátov počul? A ak počul, kto uveril, že Európsky parlament sa môže pričiniť o sociálnejšiu Európu a Slovensko? Pár priateľov na sociálnej sieti a my sami, aby sme ospravedlnili čas, o ktorý sme druhých obrali?
Masová neúčasť má veľa rôznych príčin. Psychoanalýzu nepotrebujeme, dajú sa pozorovať voľným okom. Aj keď sa to asi málokomu bude páčiť, najnižšia volebná účasť v jednej z najbiednejších slovenských lokalít, na Luníku IX, patrí medzi najdôležitejšie nápovede či časti vysvetlenia.
Na Luníku IX o kampani za voľbu zástancov sociálnej Európy nepočuli. Nik z našej siete tam nešiel. A určite by nám neverili. Tam sa prežíva rozpojenie sveta parlamentnej politiky a praktického života naplno. Ľudia odmietajú byť komparzom v hre, v ktorej znášajú len náklady. Podobné pocity sa vyskytujú na Slovensku všade. Tešili sme sa, že vytvárame priestor na dialóg s politikmi.
O debatu a dialóg s politikmi však stálo veľmi málo ľudí. Tí, ktorí prišli na naše debaty, nezakrývali nedôveru a pochybnosť. Kandidátom, ktorí podpísali záväzok, že budú v Európskom parlamente stáť na strane sociálnej Európy, sa na sociálnej sieti odvďačili obviňovaním z dvojtvárnosti. Boli sme odmenení šťavnatými diagnózami nášho zdravého rozumu, zo zapredania a podliezania politikom.
Vyzerá to tak, že snu o sociálnejšej Európe a jeho naplnení parlamentnými prostriedkami už bežní ľudia neveria. Možno pár akademikov a ďalších bytostí, ktoré sa nevzdávajú viery v účasť verejnosti na správe verejných vecí a v dialóg s politikmi aj v období mimo volebných dní. Po tejto kampani však táto viera stratila časť pevnosti.