Direktor koncesionárik
Václav Mika hneď po svojom zvolení v auguste 2012 avizoval, že chce zvýšiť koncesionárske poplatky s dôvetkom, že RTVS musí najprv koncesionárom ponúknuť nejakú protihodnotu. Neprešli ešte ani dva roky a táto téma je späť. Stúpla však skutočne tak zásadne kvalita vysielania RTVS, že je hodná siedmich eur?
Ak za kritérium kvality berieme to, že RTVS sa dá pozerať a ľudia už naštvane neutekajú od svojich televízorov, len čo sa na obrazovke zjaví logo verejnoprávnej televízie, tak potom sa určite zlepšila. V situácii, keď je pomyselná latka kvality medzi televíziami nastavená tak nízko, že ju nie je možné podliezť, sa Mika poľahky stal povestným jednookým kráľom medzi slepými.
To ho však ešte neoprávňuje, aby z vreciek občanov ťahal ďalšie peniaze. Spoty, ktorými v uplynulých mesiacoch masíroval mozgy divákov a poslucháčov, hádam nezobrali zvyšky súdnosti poslancom, ktorí o tejto veci budú rozhodovať.
Argument, že za viac peňazí by divák dostal aj viac muziky v podobe nového športového kanálu, tiež pokrivkáva. Pokiaľ verejnoprávna televízia nedokáže skvalitniť vysielanie Jednotky a Dvojky aspoň na úroveň ČT, tak akékoľvek ďalšie úvahy o Trojke sú bezpredmetné. Zhruba 3,3 milióna eur vyhodených na rozbeh tohto projektu v roku 2008 by malo byť dostatočným mementom pre každého, kto začne čo i len uvažovať o rozširovaní portfólia RTVS.
Jedno riešenie tu, samozrejme, je, len sa o ňom veľmi nehovorí. Tak ako sa v minulosti z reklamného koláča pre verejnoprávne médiá ukrajovalo, tak by mu bolo treba pridať.