Štátne plynárne
Ovládnutie dominantného predajcu plynu zo strany štátu môže byť za určitých okolností prospešné.
Vo vyspelých krajinách Európy je bežné, že štát kontroluje kľúčové energetické firmy. Takou je na Slovensku stále Slovenský plynárenský priemysel. Z ekonomického aj geopolitického hľadiska by bolo najlepšie vlastniť tranzitnú rúru. Tá sa však v roku 2002 sprivatizovala a štát zrejme už nikdy nenájde peniaze na jej kúpu.
Štátny SPP má držať ceny plynu pre domácnosti. Kto odoberá plyn, má politickú záruku, že ceny nateraz nepôjdu hore. Na druhej strane SPP zatiaľ predáva domácnostiam plyn pod cenu. A tak na úkor štátnej kasy bude štát ceny plynu od SPP dotovať. Kto plyn neodoberá, bude na tomto systéme prerábať.
Faktom je, že takto dodávky plynu fungujú roky, hoci sa doteraz na dotáciách na úkor dividend podieľali polovičnou mierou aj súkromní akcionári. Tí za to hrozili žalobami. Štát sa však po ovládnutí materskej firmy SPP nemôže uspokojiť s dotovaním cien plynu. Plynárne majú priestor na to, aby boli v zisku. Treba však splniť viaceré podmienky.
Po prvé, štát musí firmu efektívne riadiť. Po druhé, ak zmluva na nákup plynu z Ruska nebola výhodná a veľké terno nie je ani posledná zľava od ruského Gazpromu, treba vyrokovať ešte lepšiu. Po tretie, v SPP nemôže byť reči o rozprávkových výhodách či o prezamestnanosti. Vo vzťahu k cenám plynu môže SPP plniť určitú stabilizačnú funkciu, ktorá v niektorých odvetviach chýba, čo sa potom odráža na vysokých cenách a neprimeraných ziskoch. Nie je pravda, že štát musí byť zlý vlastník, ale ukázať opak je nemalá výzva.