Nie sú dáta ako dáta
Jednou zo záhad tvorby verejných politík na Slovensku je to, že niektoré nápady sa bez ohľadu na ich nemotornosť a nerealizovateľnosť objavujú v diskusii s pravidelnou periodicitou.
Národný program reforiem SR 2014 predstavuje ako sociálnu inováciu myšlienku, že by úrady práce evidovali v neverejných štatistikách aj etnicitu uchádzačov o zamestnanie. Táto myšlienka, za ktorou je neskrývaný zámer označovať, kto je Róm a kto nie, má údajne za cieľ zlepšiť efektivitu podporných programov.
Už v druhej polovici 90. rokoch sa v praxi úradov práce bežne používala neformálna metóda pridávania písmena „R“ (Róm) do zložiek jednotlivých klientov na základe uváženia úradníka. Taká prax mala negatívny ohlas u aktivistov aj v európskych politických kruhoch, neskôr bola pre rozpor s ľudskoprávnymi princípmi zakázaná. Rada Európy v roku 2004 upozornila Slovensko, že by sa mali „prestať používať akékoľvek neformálne systémy v rôznych odvetviach štátnej správy, prostredníctvom ktorých sa osoby nedobrovoľne identifikujú a vedú v záznamoch ako osoby patriace k určitým menšinovým skupinám“.
Aby sa mohli pripraviť a efektívne využívať vhodné opatrenia sociálnej politiky, treba poznať životné podmienky marginalizovaných komunít. Kontroverznosť štatistík o Rómoch však nespočíva v nich samotných, ale v spôsoboch, akými sú produkované, vedené a za akým účelom. Európske organizácie vo všeobecnosti podporujú zber dát o Rómoch, ale takým spôsobom, aby boli anonymné, v súlade s antidiskriminačnou legislatívou a zákonmi na ochranu osobných dát. Aj podľa Rámca EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov do roku 2020 by implementácia stratégie mala obsahovať silný komponent monitorovania a zberu anonymizovaných dát, aby sa dal vyhodnocovať progres integrácie Rómov.
Rozvojový program OSN na Slovensku tiež podporuje zber anonymizovaných štatistických dát v marginalizovanom prostredí osád a v uplynulom období sa uskutočnili veľké reprezentatívne výskumy o podmienkach života sociálne vylúčených Rómov.
Pre nastavenie podporných programov netreba presne počítať Rómov alebo identifikovať rómskych jednotlivcov druhou osobou. Pre plánovanie a realizáciu verejných politík sa nemusí riešiť otázka príslušnosti osôb k etnickej menšine, počítať Rómov alebo ich zaznamenávať v registroch. Nie je nevyhnutné ani poznať absolútne a „správne“ počty Rómov, pretože poznanie potrieb domácností v segregovanom a marginalizovanom prostredí sa dá získať anonymnými štatistickými metódami, ktoré umožňujú presnú kvantifikáciu jednotlivých sociálnych indikátorov.
Problém spomínaného návrhu v Národnom programe reforiem spočíva aj v tom, že nie je vysvetlené, akým spôsobom by „úradne“ osvedčená etnicita osôb mala zlepšiť efektivitu opatrení trhu práce. Naopak, existuje odôvodnená obava, že vzhľadom na kontext interetnických vzťahov na Slovensku a silný stigmatizačný potenciál, ktorý rómska etnicita má, by sa takto označení jednotlivci mohli stať predmetom diskriminácie, a nie integrácie.
Označovanie jednotlivcov ako Róm či Rómka v zložkách úradov práce bez ohľadu na to, či je to určené pre internú potrebu, alebo nie, je postup v rozpore so zákonom na ochranu osobných údajov i s etikou zberu štatistických dát. Údaje o etnicite jednotlivca musia byť vždy postavené na slobodnej a otvorenej sebadeklarácii, pretože etnicko-kultúrne charakteristiky majú subjektívnu dimenziu. Tieto princípy sú v súlade s medzinárodnými záväzkami SR, ako aj s odporúčaniami medzinárodných organizácií a Konferencie európskych štatistikov.