Dôchodkové scenáre
Poľský Sejm minulý mesiac schválil zákon, podľa ktorého sa u našich severných susedov do roku 2040 postupne zvýši dôchodkový vek až na 67 rokov. To vyvolalo masové protesty odborárov požadujúcich v tejto otázke referendum.
Zvyšujúci sa vek odchodu do dôchodku máta celý starý kontinent, pričom prívlastok starý je vskutku namieste, lebo priemerný vek Európanov sa zvyšuje, pôrodnosť, naopak, klesá a priebežné financovanie dôchodkov je tak čoraz problematickejšie.
Slovensko nie je výnimkou, preto sa už dlhšie hovorí o tom, že dôchodkový vek sa bude zvyšovať aj u nás v závislosti od dĺžky života. V porovnaní s poľským modelom je ten náš férovejší, aj keď pre ľudí v niektorých pracovných odboroch je len ťažko predstaviteľné, že by v horizonte dvoch či troch dekád mali robiť do 65 či dokonca do 67 rokov.
Aj keď drvivá väčšina slovenskej populácie vníma zvyšovanie dôchodkového veku negatívne, len ťažko sa mu vyhneme. Predísť takémuto „hororovému“ scenáru je síce možné, ale len za predpokladu, že sa podarí zvýšiť zamestnanosť a pôrodnosť (prípadne sa začať seriózne zaoberať tzv. riadenou migráciou), lepšie zhodnotiť úspory v 2. pilieri a zásadne zreformovať 3.¤pilier. Dokážeme to? Ak nie, tak aj dnes strašidelne znejúce slová o penzii v 67 rokoch, môžu znieť ako optimistický scenár.
Tak či onak, štát by mal motivovať ľudí k šetreniu a vysvetľovať im, že budúcnosť majú vo vlastných rukách, lebo súčasný dôchodkový systém nie je udržateľný. Predišlo by sa tak mnohým nedorozumeniam.