Obyčajní šmejdi
Na protišmejdovský zákon sme vzhľadom na to, ako ostro sa praktiky masového pokútneho predaja kritizovali, čakali pomerne dlho.
Po dvoch mesiacoch jeho účinnosti sa však opäť ukázalo, že čudní priekupníci sú flexibilnejší ako zákonodarcovia. Nová legislatíva totiž má v sebe trhliny. Podvodní obchodníci sa menia na lektorov a ich „odborné“ semináre nik nekontroluje. To, že sú iba krytím pre pokútne kšefty, nemusia dokazovať ich organizátori, ale tí, ktorých poškodzujú.
Iste by sa dalo debatovať, či štát má nad každým stáť ako anjel strážny. Veď o šmejdoch sa už toľko toho popísalo, no stále sa nájdu takí, čo im naletia. Navyše pätnásť dní poskytuje dosť času na to, aby záujemca dobre zvážil, či si kúpi napríklad magnetickú podložku za 3 890 eur. Náš spoločenský systém je založený aj na konkurencii, ale kým za kúpu brakovej literatúry si zodpovedáte sami a zhnité jabĺčka či nekvalitnú košeľu môžete na druhý reklamovať, s „prednášateľmi“ sa musíte vláčiť po súdoch.
Na tieto detaily mali autori nových obchodných pravidiel na ministerstve i poslanci pamätať, najmä keď sa už pri ich prijímaní ozývali dobre mienené upozornenia. Teraz im neostáva nič iné, len legislatívne diery zaplátať, aby sa paragrafy zase nedali obchádzať. Dúfajme, že im to nebude trvať ďalší rok. Veď inokedy dokážu zákony zmeniť z večera do rána.