Spravodlivý hnev
Zasa ten istý príbeh. Čoraz viac ľudí sa má čoraz horšie, a tak hľadáme obetné baránky. V Británii sú to imigranti z nových členských krajín – a britský premiér ohlásil ďalšie kolo sprísňovania ich prístupu k sociálnym benefitom.
Čosi podobné prebehlo už začiatkom roka, keď definitívne padli prechodné obmedzenia voľného pohybu občanov Rumunska a Bulharska. Britská vláda schválila v poslednej chvíli opatrenia, ktoré takýmto prisťahovalcom obmedzili prístup k sociálnym dávkam. Tvrdý postoj bol politicky motivovaný snahou vziať vietor z plachiet radikálom. Očividne to nepomohlo, UKIP európske voľby v Británii vyhral.
Teraz však Camerona trápia budúcoročné národné voľby. Strašiak chudobného Východoeurópana zneužívajúceho sociálny systém nestratil nič zo svojej účinnosti a konzervatívci chcú uchmatnúť populistickej či extrémistickej pravici čo najviac bodov. Premiér ohlásil ďalšiu sériu opatrení: nárok nezamestnaných migrantov z EÚ na podporu sa skráti zo šiestich na tri mesiace a Briti majú byť uprednostňovaní pri prideľovaní bývania či voľných pracovných miest.
Komisia opatrenia prešetrí (čo bude dlhý proces, s minimálnym výsledkom), ozvú sa znepokojené hlasy z ohrozenia jednej zo štyroch základných slobôd, a pár ďalších štátov bude rado, že je pozornosť sústredená na Britániu. Faktom totiž je, že diskusiu o spôsobe obmedzenia prístupu k sociálnym službám pre prisťahovalcov z iných krajín EÚ vedú v Nemecku, vo Francúzsku, v Holandsku a pár ďalších krajinách. Čoskoro tak môžeme čakať ďalšie opatrenia motivované heslom „nemôžeme vám zabrániť prísť, nečakajte však podobné výhody, ako naši ľudia“.
Môžeme to vidieť „filozoficky“: cudzinec je vždy podozrivý. Chudobný cudzinec je podozrivý dvojnásobne. Ukradne vám prácu, a keď sa mu to nepodarí, nechá sa „vydržiavať z našich daní“. V európskych spoločnostiach traumatizovaných ekonomickou neistotou, rastúcou nezamestnanosťou, rozdielmi a obmedzovaním sociálnej ochrany je hľadanie obetných baránkov populárnou politickou hrou. Ak by sme chceli v našej chudobe (predsa len, Slovensko je omnoho viac zdrojom, ako cieľom migrantov) vzplanúť spravodlivým hnevom, nerobme si chuť. Stačí si spomenúť na prihlúply folklór o Bratislave, trpiacej pod náporom drzých privandrovalcov z „Východu“.
Späť k Európe. Štúdie dokazujúce prevažne pozitívny vplyv imigrácie na ekonomiku nič nezmenia. Verejný diškurz je formovaný anekdotickými príkladmi a osobnými príbehmi, účelovo vybratými a využitými na podporu konkrétnej politickej agendy. Sociálne systémy európskych krajín boli vytvárané ako inherentne národné – nie sú schopné vyrovnať sa s problémami vyvolanými zjednocujúcim sa európskym hospodárskym priestorom. Situáciu zhoršuje, že sú finančne podvyživené a okresávané. Na väčšiu redistribúciu nie je vôľa, teda ani cesta. Živiť zahnívajúci sociálny štát z peňazí ukradnutých úspešným? V žiadnom prípade. Jednoduchšie je rýchlo nájsť tých zlých – prisťahovalcov, neprispôsobivých, lenivých… A prístup k zmenšujúcej sa kôpke omrviniek sľúbiť len tým, ktorí si to vraj zaslúžia.