Pozvanie platí
Keď Ivan Gašparovič ešte v máji pozval na oslavy okrúhleho výročia SNP okrem iných hláv spriatelených štátov aj Vladimira Putina, urobil to celkom oprávnene.
Vyžadoval si to termín, lebo pripraviť zahraničnú cestu prezidentovi či premiérovi si vyžaduje určitý čas. Navyše to nebolo iba diplomatické gesto, ale morálna povinnosť. Morálna povinnosť nie voči ruskému prezidentovi, ale voči veľkej krajine a jej obyvateľom, ktorých teraz Putin reprezentuje, a najmä voči tým, čo v Povstaní bojovali a mnohí z nich v ňom položili svoje životy.
Podiel Rusov, Ukrajincov, Bielorusov a príslušníkov ďalších národov bývalého Sovietskeho zväzu na pomoci protifašistickému hnutiu na Slovensku, o jeho následnom oslobodzovaní ani nehovoriac, je pre každého súdne mysliaceho človeka nespochybniteľný. To len ktosi, žiaľ aj medzi politikmi, chce zase vyvolávať protiruskú hystériu.
Putin nechýbal na oslavách jubilea vylodenia Spojencov v Normandii, kde si s ukrajinským kolegom Petrom Porošenkom podali ruky. Slovensko by malo byť zrazu pápežskejšie ako pápež a predstaviteľovi veľmoci stornovať pozvanie? To by sme klesli na úroveň istého liptovského richtárika, ktorý zakázal zástupcom ruského veľvyslanectva účasť na oficiálnom kladení vencov k pomníku (aj ruských) osloboditeľov.
V Banskej Bystrici dôstojne a určite úprimne privítajú všetkých pozvaných hostí z krajín niekdajšej protifašistickej koalície aj z tých štátov, ktoré síce pred 70 rokmi stáli na opačnej strane frontu, ale sa so svojou minulosťou dôsledne, demokraticky vyrovnali. Ak stisky rúk čo len malou mierou prispejú k uvoľneniu súčasného medzinárodného napätia, tak to bude pre naše oslavy iba plus.