Sankcie a solidarita
Nedávne oslavy desiateho výročia vstupu Slovenska do Európskej únie sa niesli v znamení výhod, ktoré mu členstvo prinieslo.
Najvyšší štátni predstavitelia nezabudli pripomenúť výhody ekonomické, keďže sme boli a naďalej aj budeme čistým poberateľom eurofondov. Z členstva bude Slovensko naďalej profitovať, pričom fakt, že ako člen eurozóny je súčasťou samotného jadra EÚ, prináša i rad politických výhod.
Z členstva vyplývajú popri výhodách pre krajiny únie aj záväzky a spoluzodpovednosť za EÚ ako celok. V súvislosti s aplikovaním sankcií proti Rusku silnejú nielen na Slovensku hlasy o škodlivosti takéhoto kroku z dôvodu poškodzovania „národných záujmov“. Samozrejme, prioritu majú mať negociácie a diplomatické riešenia, no na to vždy treba dvoch partnerov, ktorí sa k dodržiavaniu dohôd rozhodnú aj zaviazať. Skúsenosti z posledných mesiacov však ukazujú, že Rusko takýmto partnerom nie je.
V záujme udržania vlastného ekonomického rastu sa Slovensko zdráha podieľať na potenciálnych rizikách, ktorým únia čelí v záujme riešenia ukrajinskej krízy, čím vlastne prispieva k oslabeniu hlasu EÚ. Akoby neplatilo, že hospodársky rast členských krajín podmieňuje aj napredovanie a posilňovanie únie ako takej.
Slovensko, rovnako ako ďalšie štáty, ktoré spochybňujú účinok zavádzania sankcií, patrí k menším krajinám. Jeho úspešnosť v oblasti zahraničnej a európskej politiky preto závisí od schopnosti vytvárať rôzne typy krátkodobých i dlhodobých koalícií s väčšími krajinami. Vzhľadom na to, že do štátov EÚ smeruje vyše 80 percent slovenského exportu, sú preň životne dôležité aj z ekonomického hľadiska.
Prím hrá Nemecko, kam smeruje vyše 20 percent vývozu SR. Rastie aj význam Poľska nielen ako politického, ale aj hospodárskeho partnera Slovenska. Vývoz do Poľska sa percentuálne zvýšil od vstupu do EÚ z 5,4 percenta roku 2004 na 8,3 percenta (január – október 2013). Na porovnanie, vývoz do Ruska predstavoval v minulom roku iba 4 percentá celkového slovenského exportu. Reč čísel je zrejmá, vývoz do Ruska predstavuje podľa oficiálnych údajov Štatistického úradu polovicu exportu do Poľska a pätinu do Nemecka.
Rusko je nepochybne významným obchodným partnerom Slovenska, spomínaní dvaja spojenci z EÚ a NATO sú však nielen z hľadiska vývozu významnejší. Napriek negatívnym dôsledkom, ktoré sankcie predstavujú pre ich ekonomiky, sú nemecká a poľská vláda ich razantnými zástancami. Je preto otázne, v mene akých argumentov sa Slovensko stavia do pozície jedného z hlavných odporcov sankcií a riskuje tým ohrozenie vlastnej kredibility u takých dôležitých partnerov.
Slovensko nemá na výber. Nemecko, ktoré napriek absencii spoločných hraníc de facto zastáva pozíciu nášho významného suseda, zostáva v rámci EÚ najdôležitejším politickým a hospodárskym aktérom. Rozvoj produktívnych vzťahov s touto najväčšou ekonomikou EÚ je preto kľúčový. Visegrádska spolupráca, ktorá je pre Slovensko takisto bytostne dôležitá, si zaslúžene získala dobrú reputáciu aj vďaka angažovanosti Poľska. Bez jeho aktívneho príspevku budeme môcť v budúcnosti hovoriť skôr o jej prežívaní ako o napredovaní.
Poľsko sa cíti ukrajinskou krízou priamo ohrozené – v tejto súvislosti by sa väčšia podpora Slovenska určite vnímala viac ako len symbolické gesto. Môžeme síce naďalej diskutovať o rôznych vektoroch orientácie Slovenska, realitou však je, že ten európsky, a v rámci neho nemecký a poľský, zostáva najdôležitejší.