Kurdské opakovanie
Angličanovi Winstonovi Churchillovi sa pripisuje výrok, že Američania vždy urobia tú správnu vec.
Ale až po tom, čo skúsia všetky ostatné. Bonmot je to, zdá sa, trefný. Prinajmenšom, čo sa týka zahraničnej politiky USA. V mnohých krajinách, v ktorých Washington manifestuje svoje záujmy, by o tom mohli dlho rozprávať. Je to vlastne akési déjà vu, akoby opakovane prežité…
Politická šachovnica Spojených štátov vyzerá veľmi nepravidelne až nekoncepčne. Viacerí si sľubovali zlepšenie tohto stavu po nástupe Baracka Obamu. Ale mýlili sa. Prvý Afroameričan v Bielom dome sa najmä vo svojom druhom volebnom období ukazuje, akoby bol „Bush light“. Znova bije do očí, že význam záujmových skupín „jastrabov“ ďaleko presahuje programy či manifesty, ktoré predkladal tento predčasný nositeľ Nobelovej ceny za mier.
Geopolitických paradoxov s úbytkom manévrovacieho priestoru pribúda, skracujú sa oneskorenia medzi jednotlivými obratmi o 180 stupňov a niekedy sa priamo zdá, že Washington má čo robiť, aby pri ich aplikácii nadobro nestratil svoju tvár. Najpádnejším dokladom je kauza Irak.
Zvrhnutie Saddáma Husajna sa prezentovalo takmer ako podmienka na nápravu akýchkoľvek boľačiek na našej planéte. Zdôrazňovalo sa zrazu, že diktátor viackrát napadol okolité štáty, že mučí a vraždí svojich odporcov, nasadzuje chemické zbrane proti vlastnému obyvateľstvu. Najmä proti Kurdom.
Dlho však nebolo žiaduce pripomínať, s kým baasistický systém v Bagdade úzko spolupracoval vo vojenstve, odkiaľ mal zbrane hromadného ničenia atď. Výsledky jeho násilného zvrhnutia však poznáme.
Irackú republiku postupne pohltila úplná deštrukcia, vákuum v prevažne šiitskom územnom celku vygradovalo v nedávnom vyhlásení cezhraničného sunnitského islamského štátu, ktorý dopujú peňažnými injekciami orientálne arabské režimy, dosiaľ paradoxne spojenci USA. Títo islamisti sú vyzbrojení americkými bojovými prostriedkami a disponujúci aj vojakmi, ktorí prešli výcvikom na Západe.
V sýrskej odnoži tejto nebezpečnej konfrontácie hodnôt sa so záujmami Washingtonu prelínajú aj záujmy extrémistického Hizballáhu, za ktorým stojí donedávna démon – Irán. Teraz Teherán za pomoc žiada od Západu zrušenie sankcií. Najnovším spojencom USA je tu zrazu sekulárny režim Bašara Asada. Toho chcel ešte pred rokom – po podozrivom nasadení otravných plynov – Biely dom bombardovať pre vojenské neúspechy islamistických bojovníkov „za slobodu a demokraciu“.
Najmä v Mezopotámii prišiel v poslednom čase do módy aj národ Kurdov, s čím zrazu nemajú problém ani nacionalistickí Turci, ktorí čoraz viac preferujú autoritársku formu vládu. Hoci ich to môže výhľadovo ohrozovať. Relevantní hráči si zrejme uvedomili nezastupiteľnú úlohu Kurdov v zdĺhavom boji, pri ktorom okrem iného zohrávajú veľkú úlohu bohaté náleziská ropy v Kirkúku. Pešmergovia nesú hlavnú ťarchu bojov, narýchlo ich teda Američania výdatne podporujú letecky a zásobovaním zbraňami.
Keď sa to všetko spočíta, z tohto tragikomického opakovania tzv. koalície ochotných môže vyťažiť najmä Teherán a ešte viac Kurdi, na všetky strany rozptýlený národ s nepokojnou minulosťou plnou násilných deportácií. Okrem Iraku žijú aj v Iráne, Turecku, Sýrii, Afganistane, Azerbajdžane, Libanone, ale i v Nemecku, Francúzsku a Švédsku.
Po desaťročiach násilnej arabizácie sa ich pozícia zlepšila, keď vstúpili do ústrednej irackej vlády. Momentálny vývoj vedie k tomu, že pravdepodobne etnikum, ktorému už mnohokrát sľubovali, že za služby Západu dostane vlastnú štátnosť, stojí blízko svojho vytúženého cieľa. Lenže déjà vu sa medze nekladú.
Najčítanejšie
-
-
Diletanti nasadili ploštice. Iné asi nevedia. Fico s Dankom by sa mali zamyslieť
Komentáre | | pred 1 týždňom | 47 -
-
-
Dvíhajúci sa príliv zodvihne všetky loďky (k názorovému sporu s Ivanom Miklošom)
Komentáre | | pred 1 týždňom | 19 -
-
-
-
-