Škótske áno, čierna labuť
Vo štvrtok čaká Škótov referendum za osamostatnenie sa od Veľkej Británie.
Zatiaľ čo Medzinárodný menový fond varuje pred chaosom na finančných trhoch, prípadné odtrhnutie Škótska by znamenalo aj ďalšiu zásadnú vec. Posilnenie separatistických snáh aj inde v Európe. Z tohto pohľadu by mohlo ísť o veľmi významnú udalosť, tzv. čiernu labuť.
Termín čiernej labute spopularizoval štatistik Nassim Taleb v rovnomennej knihe, ktorá sa udržala 36 týždňov medzi najpredávanejšími bestsellermi. Taleb ako jeden z mála analytikov varoval pred finančnou krízou. Vo svojej práci sa venuje psychologickým príčinám toho, prečo ľudia ignorujú možnosť náhodných udalostí, ktoré – hoci majú veľmi malú pravdepodobnosť – môžu mať potenciálne obrovské dôsledky.
Taleb dokazuje, že nepravdepodobné udalosti sa dejú oveľa častejšie, ako si väčšina ľudí myslí. Dôvodom je, že svet je oveľa neistejší a menej predpovedateľný, ako by sme si želali. Tým, že chceme žiť vo svete istoty a predvídateľnosti, máme tendenciu ignorovať varovné signály poukazujúce na rastúce riziko.
Škótske referendum sa nedeje bez príčiny a ani vo vákuu od udalostí v Európskej únii. Projekt Európskej únie bol dobrou myšlienkou s cieľom prispieť k bezpečnosti, stabilite a konkurencieschopnosti Európanov vo svete. Už v počiatkoch svojej existencie však mnohí poukazovali na kultúrnu a ekonomickú rôznorodosť krajín, ktorá ohrozí dlhodobú stabilitu tohto projektu.
V časoch hojnosti majú ľudia tendenciu sa spájať. Naopak, v časoch nedostatku, či už skutočného, alebo len vnímaného, majú ľudia tendenciu sa rozdeľovať a obhajovať vlastné záujmy. Rozpad Sovietskeho zväzu bol dôsledkom ekonomického úpadku a neschopnosti centralizovanej moci udržať impérium. Rovnako skončila aj Rímska ríša.
Rozpad Juhoslávie a nakoniec aj Československa mal takisto ekonomické príčiny. V tomto kontexte je potrebné vnímať aj súčasné dianie v Škótsku.
Škóti podobne ako Katalánci v Španielsku či Benátčania v Taliansku sú v priemere bohatší ako krajina, ktorej sú súčasťou. So započítaním ziskov z ťažby ropy a zemného plynu v Severnom mori je HDP v prepočte na obyvateľa v Škótsku vyšší takmer o 15 % ako v Anglicku. Je zrejmé, prečo Veľká Británia nesúhlasí s oddelením Škótska. Pretože je to proti jej záujmom a jeho stratou by prišla aj o cenné zdroje, z ktorých profituje. Už teraz hodnota britskej libry klesá v obavách o výsledok referenda.
Naopak, v súčasnej situácii Škóti na členstvo vo Veľkej Británii doplácajú a je pravdepodobné, že odtrhnutím by si polepšili. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že podpora samostatnosti sa blíži k 50 percentám. Ak sa Škóti pre samostatnosť rozhodnú, je to ich slobodná voľba a v demokratickej spoločnosti by mala byť úplne rešpektovaná. Bez ohľadu na ďalšie dôsledky.
Ak by škótske áno spustilo „lavínu“ separatistických nálad inde v Európe, bude to znamenať veľké problémy. Nebude však iná možnosť, ako sa týmto udalostiam postaviť čelom a vyrovnať sa s nimi. Ak by totiž pretrvávali snahy násilne držať ľudí v stave, v ktorom byť nechcú, môže sa situácia vyvinúť ešte horšie. Výstrahou by nám mohla a mala byť situácia v Grécku, ktoré zaplatilo vysokú daň za zotrvanie v Európskej únii.
Ak by však aj Škóti naďalej dobrovoľne zotrvali a výsledok bude „nie“, je zrejme iba otázkou času, kedy budú podobné nálady silnieť v iných krajinách Európy. Spiacich čiernych labutí je v súčasnom krehkom rovnovážnom stave viac ako dosť a čakajú iba na vhodnú príležitosť vzlietnuť. Bude iba na nás, ako sa s takouto neistotou dokážeme vyrovnať.