Kikirikí
Európa sa rada pýši prísnou potravinou legislatívou. Presne naformulované zákony majú garantovať spotrebiteľovi potravinovú bezpečnosť, to, že bez obáv môže zjesť všetko, čo kúpi.
V skutočnosti potravinové zákony nie sú také jednoznačné. Obsahujú množstvo výnimiek a zdá sa, že niekedy viac ako spotrebiteľovi vychádzajú v ústrety voľnému obchodu s potravinami.
Ku skutočnému sprísneniu zákonov dochádza spravidla až po prevalení škandálov. Tak sa od prvého apríla budúceho roka bude povinne označovať pôvod mäsa pri všetkých druhoch zvierat. Toto opatrenie prišlo po tom, čo Európou prehrmel škandál s konským mäsom. Nevedia sa ho dočkať aj slovenskí hydinári.
Už niekoľko rokov prehrávajú zápas s tzv. prebaľovačmi – firmami, ktoré prebaľujú zahraničnú hydinu a predávajú ju v slovenských obaloch ako „slovenskú“. Je to v súlade s platným právom, ale nie s etikou.
Lenže kto dnes hľadí na morálku, keď aj v reštauráciách bojujú o zákazníka najmä cenou. Vyhráva ten, kto má lacnejšie menu. Päťkrát do týždňa je na lístku kuracina. Ale aká! Často tzv. krehčená, do ktorej vmasírujú vodu.
Čo robí kontrola? Prísne kontroluje domáce bitúnky, kým dovážaná hydina má zelenú, pretože má okrúhlu pečiatku zahraničných veterinárnych správ. Ak je naozaj dosť dôkazov o tom, že si obchodníci s dovážanou kuracinou robia zo spotrebiteľov dobrý deň, potom im treba klepnúť po prstoch. A to ustavičnou kontrolou.