Malá genocída
„Vláda si uvedomuje, že výskum a vývoj patrí medzi najdôležitejšie faktory ďalšieho rozvoja Slovenska,“ píše sa v programovom vyhlásení súčasnej vlády a o kúsok ďalej sa uvádza: „Vláda si uvedomuje, že bez výrazného zvýšenia celkových výdavkov na výskum a vývoj (...) nebude možné dosiahnuť výraznejší pokrok v inováciách.“
Ako je to v skutočnosti s „prioritami“ kabinetu Roberta Fica však jasne ukazuje niekoľko údajov. Na vedu dávame zhruba 0,8 percenta HDP, čo je hlboko pod priemerom EÚ, pritom návrh rozpočtu na budúci rok ráta s ďalším poklesom výdavkov pre SAV až o 10,3 milióna eur!
Slovensko nielenže nedrží krok s vyspelým svetom, ale už ani len so susedným Českom. Rozpočet pre najväčšie grantové agentúry je tak v porovnaní s našimi západnými susedmi približne šesťnásobne menší! A tak už vôbec neprekvapuje, že v počte vedeckých citácií na publikáciu spadlo Slovensko na 175. priečku za také vedecké „veľmoci“, akými sú Albánsko a Maurícius! K tomu, že dlhodobé podfinancovanie vedy konečne prinútilo pracovníkov SAV bojovať za svoje práva, sa žiada dodať: No konečne! A to predovšetkým vzhľadom na to, že ich doterajšia ochota prejaviť svoj nesúhlas a usilovať o lepšie podmienky bola prakticky nulová.
Napriek tomu, že väčšina spoločnosti stále vníma vedu len ako akúsi „intelektuálnu zábavku“, vláda sa musí prejaviť ako zodpovedný hospodár, ktorý vie, že tak ako zaseje, bude aj žať. V opačnom prípade, ako hovorí bývalý predseda SAV Štefan Luby, spáchame na slovenskej vede aj spoločnosti nesmierne škody, čo sa dá prirovnať k malej genocíde.