Komunál a rituál
K pravidelnému rituálu komunálnych volieb u nás patrí údiv nad pestrofarebnosťou a zdanlivou nesúrodosťou politických koalícií, ktoré pri nich vznikajú.
Predovšetkým sa zvyknú čudovať ľudia odchovaní domnienkou, že „veľká“ politika odráža zásadné hodnoty, ktoré sa potom na úrovni „malej“ politiky zdajú byť popierané. Vedno s priaznivcami toho pohľadu na politiku, ktorý uznáva len absolútne dobro a absolútne zlo.
Ani veľmi nezáleží na tom, či takýto pohľad označíme za politický bulvár, alebo fanatizmus. Na komunálnej úrovni jednoducho nefunguje. Aby nedošlo k omylu: z faktu, že na rozdiel od Národnej rady poskytujú koalície v mestách a obciach obraz „každý s každým“, nevyplýva, že komunálna politika je čistejšia, ľudskejšia či úprimnejšia, ako tá veľká, celoštátna. Je to iba návod nebrať až tak smrteľne vážne propagandu.
Môže byť Smer v koalícii s SDKÚ? Iste. Zároveň tam s nimi môžu byť aj SNS a KDH. Môže byť Sieť v koalícii s KDH v hlavnom meste – napriek rečiam jej predsedu? Pravdaže, dokonca vo väčšine mestských častí. Je to bizarné? Možno. Je to však bizarnosť celej našej scény, vrátane jej horných poschodí.
Ako je možné, že sa v podpore nejakého kandidáta na starostu zhodnú predstavitelia „krajnej pravice“ (ako ich vládu nazýval Robert Fico) z SDKÚ s predstaviteľmi „lukašenkovcov“ (ako ich volal Mikuláš Dzurinda) zo Smeru? Nenávidení nacionalisti z SNS s nenávidenými farizejmi z KDH? Všetci proti Maďarom v Nitre – a všetci s Maďarmi v podstate kdekoľvek inde? Áno, všetci vieme, že potreba novej kanalizácie či problémy mestskej dopravy sú iného rangu a vyžadujú si iný prístup ako celoštátne otázky, ktoré sa riešia v Národnej rade… Naozaj?!
Je jasné, že vo vedeniach politických strán veľmi presne vedia, s kým kde idú v komunálnych koalíciách. Prečo s tým nič neurobia? Pretože tušia, že na úrovni obcí, kde je vzdialenosť medzi voličmi a politikmi najmenšia, s propagandistickou hmlou veľa nezmôžu.
Trochu iné je to už na úrovni krajov – ale aj tam môže ideológia zohrať i takú hanebnú úlohu, ako sme videli pred rokom v Banskej Bystrici, kde ani nástup fašistov nedokázal prebudiť krajskú SDKÚ z ideologického poblúznenia.
Nie je objavom povedať, že nástup nezávislých alebo nezávisle sa deklarujúcich kandidátov v komunálnych voľbách je okrem iného aj dôsledkom preideologizovania politiky u nás. Politických strán a hnutí je u nás toľko, že jednoducho nie je možné, aby sa od seba navzájom líšili natoľko radikálne, ako sa tvária.
V Národnej rade prirodzene bývajú na programe aj také veci, pri ktorých sa naozaj láme ideologický chlieb: napríklad dane. Ani zďaleka ich však nie je toľko, ako by sa mohlo zdať z pohľadu spomínaných fanatikov či bulváru. Aj preto v komunálnych voľbách hrajú tieto veci oveľa menšiu (ak vôbec nejakú) úlohu. Tam, kde sa všetci navzájom poznajú, býva skrátka všeličo inak. Rituály z Národnej rady sú tam nanič.