Ambície a rozum
Poznatok, že strany u nás vznikajú delením, sa v priebehu jediného týždňa potvrdil hneď dvakrát. Po Miškovovom Skoku sa počet politických partají čoskoro rozrastie aj o Babitzovej Šancu.
Je neuveriteľné, ako sa v slovenskej politike stále dookola opakuje ten istý scenár. Po toľkých neúspešných pokusoch by sa dalo očakávať, že politici sa poučia z chýb druhých. To však zjavne neplatí. Ambície tu prevažujú nad rozumom, výsledok čoho je atomizovaná pravica.
Tento obraz však nijako nekorešponduje s politickými preferenciami občanov, ktoré sa viažu predovšetkým na sociálne rozvrstvenie. Inak povedané, pravicový volič tu stále existuje, nevyparil sa ani nesublimoval, no napriek pribúdajúcemu počtu liberálno-konzervatívnych subjektov si v skutočnosti nemá z čoho vyberať. To musí byť veľmi frustrujúce, najmä keď vidí, že „mladé pušky“ sú skôr staré bambitky s vychýlenou muškou…
Problém totiž nie v stranách, ale v ich personálnom obsadení. Ak sa totiž neúspešní členovia jednej neúspešnej strany preskupia do iného subjektu, tak vznikne len ďalší neúspešný subjekt, len s iným názvom.
Je zrejmé, že dokiaľ sa na politickej scéne neobjaví dôveryhodný líder s kvalitným tímom a programom, na veci sa nič nezmení. Šanca, že by to mohla byť práve Babitzová, ktorá sa v krátkom čase stihla preukázať veľmi biednym politickým inštinktom, je však blízka nule.