Priveľa práce?
Zvykli sme si, že poniektorí poslanci si zo svojho zamestnania robia doslova holubník. Raz svoju neúčasť na schôdzach parlamentu ospravedlňujú neodkladnými pracovnými povinnosťami, inokedy zahraničnými cestami alebo zdravotnými problémami.
Vždy sa niečo nájde. A keď je najhoršie, tak ich na prezenčnú listinu podpíše kolega. Aj preto istý čas nad podpisovými hárkami bola nainštalovaná kamera, aby sa poniektorým náhodou nešmykla ruka…
No neprísť do roboty na jedenástu, keď sa obvykle v parlamente hlasuje, s argumentom „lebo zápcha“, tak to tu pravdepodobne ešte nebolo.
Rôzne nedôveryhodné, ba priam absurdné, výhovorky bývajú korením zábavných skečov. Lenže to, čo v komédii pôsobí vtipne, je v bežnom živote skôr trápne. A v prípade, že ide o zákonodarcov, dvojnásobne. A tak si teda na jednoeurové eseročky budeme musieť počkať a, naopak, „nezdravé“ bufety v školách zostanú.
Aj keď je otázne, či v druhom prípade vôbec existovala vôľa prelomiť prezidentské veto, lebo už pri prijímaní „Zmajkovičovej“ zákona sa s ním nestotožnili ani všetci z tých, ktorí zaň zdvihli ruku. Tak či onak, modrej farby, ktorá označuje schôdze pléna parlamentu, je v kalendári NR SR ako šafranu. Tento rok konkrétne iba 83 dní. Ak slovutní členovia zákonodarného zboru nedokážu byť dochvíľni ani tých pár dní, ukazujú, že je pre nich aj 83 pracovných dní akosi priveľa.