Niečo za niečo
Kto dnes zavíta do Kyjeva, určite nemá pocit, že kdesi na juhovýchode krajiny zúri občianska vojna. Napriek tomu, že dnes tam panuje porušované prímerie.
Možno iba sústavný rast cien základných potravín v obchodoch avizuje, že hospodárstvo trpí spomínanou krízou a jej dôsledky cíti čoraz viac jednoduchých Ukrajincov na vlastnej koži.
Zatiaľ čo sa denne pokúšajú dôstojne prežiť, politici vládnej koalície pokračujú v politikárčení. V jednom sa však zhodnú: na morálnej potrebe podpory zo zahraničia a najmä na finančných injekciách z rovnakého zdroja. Ibaže aj v tomto prípade musí platiť niečo za niečo. Zatiaľ však neplatí.
Aj preto je zahraničie voči Ukrajine také opatrné. Európska únia a USA totiž do nej investovali nemálo miliónov dolárov a eur. Časť z nich nenávratne zmizla bez efektu v podobe ústavnej reformy a od nej sa odvíjajúcich takých potrebných zmien. Rovnako ako po miliónoch dolárov, ktoré od pondelka v rámci auditu hľadajú v Kyjeve predstavitelia Medzinárodného menového fondu, niet stopy ani po skutočnom „domácom“ kompromise, o ktorom svet denne presvedčujú politické špičky v Kyjeve.
Zatiaľ jediný „efekt“ v doterajšom politickom marazme sú zhoršujúce sa vzťahy Západu s Moskvou a protiruské sankcie, ktoré tvrdo zasahujú aj Ukrajincov na najcitlivejšom mieste – na klesajúcej životnej úrovni.