Dvojzáprah
Slovenská akadémia vied už dlhší čas pripomína dvojzáprah, v ktorom každý ťahá iným smerom.
Jedni chcú cválať vpred v očakávaní prílevu financií, druhí hamujú a boja sa, že prídu aj o to málo, čo majú, a tak akadémia prešľapuje na mieste. Bez dohody prírodovedcov s humanitnými vedcami však z pripravovanej transformácie nič nebude. Ak má slovenská veda napredovať, tak je prepotrebné nájsť konsenzus.
Zmena je nutná už len z toho hľadiska, že niektoré menšie ústavy nemajú kapacity na to, aby získali granty, ktoré sú dosť podstatným zdrojom financovania napr. pri prírodovedných odboroch. Vedcom sa však zatiaľ podarilo presadiť iba jediné: spoločne zhodili kočiša, ktorý sa podľa nich nevedel dohodnúť s „vrchnosťou“ a zabezpečiť ani objem peňazí, potrebný na elementárne fungovanie.
To je možné, faktom však zostáva, že keby opraty držal v rukách aj ten najzručnejší zo všetkých kočišov, zázrak by nespravil, lebo ako sa už písalo na stránkach týchto novín, „kvôli vede ešte žiadna vláda nepadla“, čo je žalostná vizitka prístupu našich politických elít ku vede po Nežnej revolúcii.
Ak totiž financovanie výskumu a vývoja u nás kleslo z 3,88 percenta v roku 1989 na 0,68% HDP v roku 2011, pričom minulý rok naň bolo vyčlenených 0,83% HDP, tak skutočne žiadne zázraky nemožno očakávať, lebo platí, že granty sú síce dôležité, ale stále len doplnkom domáceho financovania.