Železnice od steny k stene
Kto sleduje vývoj na železnici už dlhšie, musí nadobudnúť dojem, že ideme od jedného mantinelu k druhému. Od rozdelenia železníc cez rušenie tratí, pripravovanú privatizáciu nákladnej dopravy až po jej zastavenie tesne pred rozhodnutím a bezprecedentný štátny zásah v podobe cestovného zadarmo.
V odchádzajúcom roku bol pre verejnosť hlavnou udalosťou okrem spomínaných bezplatných lístkov pre študentov a dôchodcov aj súboj medzi štátnym a súkromným dopravcom a zopár nových vozňov. Vnímavejší mohli zaznamenať aj čiastočnú privatizáciu ZSSK Carga. Čo prinesú udalosti z roku 2014 pre vývoj slovenskej železničnej dopravy?
Od začatia prevádzky súkromným dopravcom na trati Bratislava – Košice si mnoho ľudí sľubuje zvýšenie záujmu Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) o zákazníka, a teda zlepšenie služieb a zníženie cien. Áno, úroveň služieb sa bude zvyšovať a ceny sa určite budú – aspoň zo začiatku – znižovať. Žiadalo by sa zvolať: Hurá, cestujúci si konečne môžu vybrať! Lenže nízke ceny sa nevyhnutne musia preniesť do nízkych nákladov.
Plán súkromného dopravcu je od začiatku postavený na čo najnižších nákladoch a to sa už stihlo prejaviť. Pre poruchu rušňa, ktorú by ZSSK riešila jeho náhradou, musel RegioJet zrušiť jeden vlak. Ďalšie dosahy znižovania nákladov sa dajú očakávať, najmä ak si začnú dopravcovia konkurovať aj inde. Výsledkom bude zrejme rušenie viacerých spojov ŽSSK a prepúšťanie zamestnancov.
Najvplyvnejším hráčom v železničnej doprave na Slovensku je stále štát, ktorý svojou politikou, investíciami do infraštruktúry a najmä objednávaním výkonov vo verejnom záujme určuje, ako bude vyzerať cestovný poriadok.
Bolo by zaujímavé sledovať správanie železničných dopravcov, ak by sa vyhlásilo výberové konania na zabezpečenie všetkých výkonov vo verejnom záujme pre kraje Slovenska. Iba tak by sa mohlo ukázať, či súkromní dopravcovia vedia zabezpečiť služby na železnici lepšie a lacnejšie než ZSSK. Privatizáciu dopravy na trati Komárno – Bratislava, ku ktorej došlo pred pár rokmi, nemožno považovať za otvorenú konkurenciu, pretože k nej došlo za zvláštnych okolností a iba ťažko sa dá odhadovať, akú frekvenciu a kvalitu spojov by na tejto trati vedeli zabezpečiť ZSSK s rovnakou dotáciou za tzv. výkony vo verejnom záujme, akú od štátu získal RegioJet.
Otvorené ostáva, ako skončia vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov. To, čo sa zdalo ako dobrý nápad, ktorý naženie cestujúcich do „štátnych“ vlakov v momente začatia konkurencie, môže skončiť ako ďalší finančný balvan na krku ZSSK. Toho sa budú musieť chtiac-nechtiac zbaviť, ak sa preukáže, že skutočné náklady pre nich budú omnoho vyššie ako sľúbená dotácia od štátu. Z politických dôvodov sa však táto záťaž nebude riešiť skôr ako po budúcich parlamentných voľbách.
Samostatnou kapitolou sú zmeny v ZSSK Cargo, ktoré sú vlastne jeho privatizáciou. Predaj dvoch tretín podielov v dcérskych firmách, ktoré vlastnia vozne a časť infraštruktúry, síce prinesie krátkodobý profit, no z dlhodobého hľadiska sa štát dobrovoľne zbavil kontroly nad tým, čo v nákladnej železničnej doprave tvorí tržby. Aj preto sa dá očakávať, že skôr či neskôr dôjde k predaju celého Carga.
Môžeme sa teda tešiť, že budeme cestovať krajšími vlakmi, nejaký čas si na niektorých tratiach budeme užívať aj cenovú konkurenciu, ale zaplatí sa to ďalším rušením tzv. nerentabilných spojov hlavne v ekonomicky a sociálne najslabších regiónoch. A z bezplatného cestovania študentov a dôchodcov sa stane jeden z bodov predvolebnej propagandy.