Ani starý, ani nový
Andrej Ďurkovský zanechal po svojom osemročnom bašovaní na bratislavskom magistráte toľko nášľapných mín, že hrozia výbuchy aj ďalšiemu primátorovi Ivovi Nesrovnalovi.
Kým jeho predchodca Milan Ftáčnik zredukoval katastrofálne zadlženie hlavného mesta, veľké stavby sa mu nepodarilo posunúť dopredu. Urobil taktickú chybu, keď sa pri honbe na týchto zajacov nesústredil iba na jedného, takto sa mu všetky rozutekali.
Namiesto podzemnej „Filiálky“ so zakončením železničného koridoru z Paríža sa Bratislavčania dočkali aspoň nových električiek a autobusov. Zato budúcnosť PKO a rekonštrukcia zahanbujúco špinavej Hlavnej stanice sú naďalej vo hviezdach.
Najviac je hádam na očiach Starý most. Vlastne nie je, lebo dosiaľ sa ho podarilo akurát strhnúť. O nevyhnutnosti generálnej prestavby celého tohto dopravného uzla v centre metropoly s nadväznosťou na vyše stotisícovú Petržalku sa hovorí prinajmenšom dve desaťročia. O to viac šokuje, s akou ležérnosťou sa mestské orgány a ich odborné inštitúcie na toto dielo pripravovali.
Pomaly s každým novým stavebným úkonom sa tu objavujú „nikým nečakané“ problémy v koryte Dunaja, na jeho brehoch i v priľahlých uliciach. Do toho zasahujú nové a nové požiadavky, zmeny projektovej dokumentácie, prehodnotenie stavebných povolení…
Ak sa majú termíny do roka 2016 dodržať, aby Slovensko neprišlo o vyše 50 miliónov eur z eurofondov, tak by odteraz všetko muselo ísť ako po masle. To by však nesmeli byť ľadochody a povodne na Dunaji, dodávky a práce by museli na seba nadväzovať ako kolieska vo švajčiarskych hodinkách. Ale poručte vetru, dažďu a… ľuďom na magistráte.