Sľuby a odkazy
Šesť rokov sa Barack Obama zaklína heslom, podľa ktorého si vraj ľudia želajú, aby obe strany americkej top politiky viac spolupracovali.
Šesť rokov počúva od progresívnej ľavice výčitku, že ľudia v skutočnosti kašlú na to, či demokrati spolupracujú s republikánmi, pretože ich v prvom rade zaujímajú vlastné životy. Trápia ich výsledky politiky, nie melodráma, podľa ktorej najlepšie zákony budú také, nad ktorými si padnú do náručia intelektuál z východu s redneckom zo stredozápadu.
Na siedmy rok Obama do svojej správy o stave únie zaraďuje opäť niečo z progresívnej agendy, ktorá ho dvakrát vyniesla do úradu. Akurát, že kým dosiaľ hrozilo, že sa z nej v Kongrese stane zriedená brečka, teraz môže mať prezident istotu, že z takejto jeho agendy nebude celkom nič. V Kongrese ovládanom republikánmi, ktorí pri počutí návrhu na jemné zvýšenie dane z kapitálových ziskov kričia o triednom boji, šancu mať nebude.
Načo to robí? Podľa niektorých ide o vec imidžu, „odkazu“, ktorý chce po sebe zanechať. Podľa iných sa to demokratom hodí hneď pri výbere kandidáta do budúcich volieb. Obama postavil zaujímavý súbor otázok na Hillary Clintonovú, o ktorej sa všade hovorí, no ktorej názory na nič nikto nepozná…
Na Slovensku budeme čoskoro tiež môcť konfrontovať sľuby s odkazom. Bude to zaujímavé. Strana, ktorá sa tvárila progresívne u nás, napríklad ani len nepredstiera, že by chcela vôbec nejako zdaniť kapitálové príjmy a majetok. A to u nás mal a stále ešte má Smer v parlamente takú pozíciu, o akej sa Obamovi v Kongrese mohlo iba snívať.
Súvisiace články