Anuitné almužny
Žiadať dnes od životných poisťovní prijateľné ponuky na zakúpenie anuitnej renty, keď sa ekonomiky zmietajú v deflácii a realitou je historicky najnižšie až záporné úročenie dlhopisov najbonitnejších krajín EÚ, je prinajmenšom časovo nevhodné.
Životné poisťovne a penzijné fondy naprieč svetadielmi zažívajú krízu nevídaných rozmerov. Nevedia totiž, do čoho majú investovať peniaze svojich klientov tak, aby boli uložené bezpečne a zároveň prinášali napríklad rentu v podobe doživotnej anuity.
Niektoré nemecké životné poisťovne na atypickú situáciu návalu bezúročných peňazí zareagovali tým, že sa stiahli do ulít a dočasne neponúkajú svojim klientom kapitálové životné poistky. Iné poisťovne sa zasa vrhli na nové produkty v oblasti poistenia nesebestačnosti, ktoré by mohlo aspoň sčasti znížiť riziko, že o starých seniorov odkázaných na sociálnu a zdravotnú opateru sa bude mať kto finančne postarať.
Slovenskí sporitelia v 2. pilieri odchádzajúci do penzie majú dnes hlavu v smútku. Doživotné renty, ktoré si môžu zakúpiť z nasporených a v správcovských spoločnostiach ležiacich peňazí, sú viac ako úbohé. Argumenty poisťovní, že musia minimalizovať riziko tým, že u každého klienta predpokladajú dožitie sa matuzalemského veku, sú veľmi naivné. Ak by totiž sporiteľ svoje úspory zobral do vlastných rúk a kúpil by si za ne nehnuteľnosť za účelom prenájmu, získal by trebárs dokonca aj v prípade ornej pôdy alebo garáže oveľa viac, ako mu ponúka jedna z troch renomovaných životných poisťovní. To isté platí, ak by sme nasporenú sumu trebárs desaťtisíc eur z 2. piliera virtuálne nahodili do internetovej kalkulačky niektorej z renomovaných životných poisťovní a nechali si vypočítať doživotnú rentu pre totožného poistenca vo veku 62 rokov.
Faktom zostáva, že peniaze na financovanie staroby sa dnes zhodnocujú ťažšie ako kedykoľvek predtým. Holandské, rakúske a nemecké penzijné fondy a životné poisťovne preto v súčasnosti stavajú na istotu betónového zlata. Kupujú totiž vo veľkom štýle bytové domy, obchodné a kancelárske priestory za účelom ich ďalšieho prenájmu. Mnohé finančné spoločnosti sú už majiteľmi či podielnikmi nákupných a zábavných centier či hotelov. Samozrejme aj tu existuje dosť rizík, že sa podnikaniu nemusí dariť. To už je však problémom nájomcov, ktorí v priestoroch podnikajú, a nie samotných finančníkov. Tí riskujú iba to, že im nehnuteľný majetok bude zívať prázdnotou a namiesto príjmov prinášať iba starosti a ujmu.
Hľadanie vinníkov zdevastovaných dôchodkov z 2. piliera sa stáva predmetom politických súbojov predvolebného roku 2015. Dôvodom je okrem iného aj nízka finančná gramotnosť bežných obyvateľov Slovenska a jej zneužívanie zo strany finančných spoločností v krajine. Poplatky správcov dôchodkových úspor sú nastavené primerane, problém je však predovšetkým v nízkych platoch a mzdách, z ktorých sa vypočítavajú odvody. Sporenie v životnom poistení je považované v zahraničí za marketingové lákadlo pre nevedomých klientov. Výplatu anuitnej renty by mali preto vedieť zvládnuť správcovia úspor druhého aj tretieho piliera vlastnými silami.