Ďalej bez skepsy
V sobotu v Kodani tiekla krv v umeleckej kaviarni, kde ľudia diskutovali so švédskym karikaturistom o slobode slova, a pred synagógou medzi nevinnými ľuďmi.
V kanadskom Halifaxe zase polícia len tak-tak zabránila mladým poblúznencom v masovej streľbe v jednom z nákupných stredísk. Hoci sa v druhom prípade nepotvrdilo napojenie na extrémistické pozadie, ukázalo sa, že ani v takých donedávna pokojných krajinách, ako je Dánsko a Kanada, si ľudia nemôžu byť celkom istí.
Od vyčíňania chladne kalkulujúcich teroristov v Paríži uplynul síce iba sotva mesiac, krvavá štatistika rastie. Odvtedy sa niekoľko hrozieb atentátov podarilo odhaliť ešte pred tragickým dokonaním, uverejnilo sa i zopár vážnych varovaní. Ale ktovie koľko je takých zákerných zločineckých zámerov, o ktorých sa nielen verejnosť, ale ani bezpečnostné orgány nedozvedia.
Žijeme časy, keď padajú zaužívané hodnoty, záruky istoty i tolerancie, ktorá síce mala svoje limity, ale desaťročia sa považovala za samozrejmú. Aj pod vplyvom vlečúcej sa hospodárskej krízy, nenávistných kampaní, náboženského fanatizmu a vojenských konfliktov, ktoré sa už nezastavujú na hraniciach starého kontinentu, mení sa Európa pred očami do takého obrazu, aký si nijaký rozumný človek nepraje.
Nemali by sme sa teraz hádať, kto to spôsobil, ale pozerať sa radšej do budúcnosti. Napriek všetkému osobitne Európania, ktorí na rozdiel od niekoľkých svojich spojencov už bezprostredne čelia tomuto stavu, by nemali podliehať skepse. Napríklad aj voči nedávnemu uzavretiu dohôd o mierovom riešení situácie na Ukrajine. Musí sa to zmeniť. Veď už dávno ide o viac ako iba o peniaze.