Spravodlivosť
Súdy vo štvrtok fungovali tak na desať percent. Nie pre obligátny dôvod „preťaženosti“, ale štrajkovalo sa. Prvý raz v histórii Slovenskej republiky.
Neštrajkovali sudcovia, tí to majú ústavou zakázané. Navyše nad úrovňou svojich platov určite nemajú prečo nariekať. Na bratislavských námestiach protestovali zamestnanci justície, ktorí zarábajú priemerne 430 eur v hrubom, tí stredoškolsky vzdelaní, a 650 eur tí s ukončeným univerzitným štúdiom!
Sotva sa u nás nájde rezort s takými priepastnými rozdielmi v ohodnotení za vykonanú prácu. Samozrejme, sudcovia si zaslúžia osobitné spoločenské postavenie, najmä ak si robotu vykonávajú poctivo, nezávisle od vonkajších tlakov a bez zbytočných prieťahov. Napriek tomu dlhodobé podhodnotenie odmeňovania ostatných na súdoch, od žien v podateľniach až po vyšších súdnych úradníkov, je poburujúce.
S výnimkou Najvyššieho súdu SR ide pritom o spoločný balík peňazí. Ak sa ten nezväčšuje, no sudcovia na základe osobitného zákona požadujú každoročnú valorizáciu svojich platov, niekde sa to musí odraziť. Ako zdôrazňujú štrajkujúci, netýka sa to iba ich mzdy, ale celkového poddimenzovania súdnictva, zastaraného technického vybavenia či výraznej redukcie počtu zamestnancov.
Donedávna sa podstatná časť energie jednotlivých vlád (aj opozície) pri riadení rezortu spravodlivosti vybíjala v zápasoch za a proti jednému mužovi, ktorý z rozličných postov usmerňoval chod justície. Keď sa ho vlani konečne zbavili, tak by sa mali sústrediť na oveľa dôležitejšie úlohy, ako to od nich verejnosť očakáva. Sotva to však pôjde so slabo platenými ľuďmi, ktorí žiadajú to jediné: spravodlivosť.