Alpské dary
Aféra s odhalenými milionárskymi kontami britskej pobočky banky HSBC rozhýbala aj pokojný život Slovákov zatajujúcich skutočnú výšku svojho finančného kapitálu vo Švajčiarsku. O pár rokov sa podobná senzácia už pravdepodobne neudeje. Na základe pripravovaných medzinárodných dohôd si krajiny OECD už v roku 2017 začnú automaticky vymieňať údaje o všetkých finančných aktívach cudzincov.
Záujem o kúpu nelegálne získaných zoznamov klientov s účtami nielen európskych boháčov dostanú zúčastnené krajiny zadarmo. V prípade HSBC si bývalý pracovník švajčiarskej banky za ukradnutú databázu vyinkasoval 2,5 milióna eur. Pozoruhodné na celej veci je to, že databázu s údajmi mali francúzske úrady už niekoľko rokov, ale na verejnosť ju vytiahli až investigatívni žurnalisti.
Slovákov môže aspoň trochu potešiť, že v sieti odhalených majiteľov účtov je aj pár našich občanov s celkovým objemom kapitálu na úrovni necelých päťdesiat miliónov eur. Pravdepodobne nepôjde o naivných ľudí a pôvod majetku doteraz skrytého vo Švajčiarsku nebudú mať problém legalizovať. Naši politici na nich mysleli už veľmi dávno a pred viac ako dekádou zrušili daň z darovania či akúkoľvek registračnú povinnosť týkajúcu sa nadobudnutia majetku prevyšujúceho oficiálne priznané príjmy daňovníka. Z tohto pohľadu tak možno slovenská daňová kobra, žiaľ, cvakne zubami naprázdno, pretože darovacie zmluvy a dary ako také sa tešia na Slovensku veľkej obľube. Aj keď ide často o úplatky v zdravotníctve, korupciu alebo iné nedovolené spôsoby nadobudnutia majetku, súčasná legislatíva je proti týmto nešvárom v zásade bezmocná.
Rakúski a nemeckí boháči s peniazmi ukrytými vo Švajčiarsku pochodili oveľa horšie, ako je to v prípade slovenských klientov alpských peňažných ústavov. Na základe dvojstranných dohôd medzi dotknutými krajinami a Švajčiarskou konfederáciou im z účtov bankári zobrali a do domovských štátov poukázali viac ako štvrtinu istiny, nehovoriac o 35-percentnej zrážkovej dani z úrokov. Z tých si necháva Švajčiarsko 15 percent a zvyšok anonymne v jednom balíku poukáže každoročne krajine, kde má príjemca úrokov svoje bydlisko. V prípade slovenských účtov sa náš štátny rozpočet mohol tešiť jedine z poukázanej zrážkovej dane z úrokov, ktorej získaný objem však nebol nikdy u nás verejnosti oznámený, hoci príslušná legislatíva platí už od leta 2005.
Rakúske médiá prekypujú informáciami o detailoch týkajúcich sa majiteľov odhalených tajných kont v HSBC s presvedčením, že skutoční vlastníci kapitálu zostanú v anonymite. Podľa nich až 7 300 majiteľov tajných účtov uviedlo povolanie: žena v domácnosti, prípadne študent.
Plán na likvidáciu daňových rajov a odhaľovanie skrytých kont efektívne napomáha k zvyšovaniu daňových príjmov krajín aj vďaka dobrovoľnému priznaniu a dodatočnému zdaneniu takéhoto kapitálu. Bez súčasnej rozpočtovej krízy ekonomík EÚ by však lov na majiteľov účtov v Alpách pravdepodobne nevzbudil taký záujem, ako je to dnes.