Reformy a novinky
Novinky a reformy nie sú synonymá. Keď predstavitelia gréckej Syrizy žiadajú, aby sa Trojka (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) už nevolala Trojka, pretože to Grékov uráža, a aby nechodila kontrolovať ich hospodárske pokroky do Atén, ale robila to z Bruselu, pretože to Grékov dráždi, sú to možno novinky, ale reformy určite nie. Na to, aby sa Grécko hospodársky pozviechalo, však novinky nepostačia.
Syriza by si mala dávať väčší pozor na to, ako voči svojim európskym partnerom vystupuje a čo od nich požaduje. Hrdé gestá môžu síce vzbudzovať sympatie voličov tejto strany, ich ekonomickú situáciu však ani o mak nezlepšia. Väčšina relevantných európskych politikov si rovnako ako väčšina Grékov želá dohodu a zotrvanie Grécka v eurozóne. Dobrá vôľa však musí byť obojstranná, inak sa ešte môže všetko obrátiť a Syriza premrhá sympatický politický kapitál, s ktorým nedávno vtrhla na európsku scénu.
Najnovšie naddvihol nemeckú tlač minister financií Janis Varufakis, ktorý v dokumente televízie ARD tvrdil, že európskym predstaviteľom bolo vopred jasné, že Grécko nebude nikdy schopné svoje dlhy splatiť. Varufakis má na jednej strane pravdu v tom, že pochybnosti o nastavení pomoci Aténam naozaj existovali a aj ich bolo počuť. Na druhej strane však zavádza v tom, že by boli európski politici v roku 2010 s neschopnosťou Grécka splatiť dlhy azda cynicky kalkulovali. Je celkom nemožné predstaviť si, čo by z toho kto v Európe mal.
Keď už, tak na európskej scéne vtedy zaznievali skôr marginálne hlasy typu: „Lenivých a neschopných Grékov treba z eurozóny vyhnať a bude pokoj“ (známe aj z našich končín). Čo je však niečo celkom iné, ako to, o čom hovorí Varufakis. Tak či onak, grécki lídri by sa namiesto pochybného interpretovania motívov Európy mali radšej sústrediť na úsilie zlepšiť situáciu u nich doma.
Nedá sa povedať, že by nič neponúkali. Snaha docieliť pozitívny obrat predovšetkým v oblasti daňovej disciplíny je nepochybne krokom správnym smerom. Problém je – a koniec koncov, ukážkou tu môže byť aj úspešné úsilie Slovenska v posledných rokoch – iba v tom, že plné výsledky nikdy nie sú okamžité.
V našom prípade to neprekážalo, pretože Slovensko sa nenachádza v katastrofickom režime ako Grécko. Je však čosi iné, keď vláda krajiny topiacej sa v dlhoch síce eviduje daňové nedoplatky v ohromujúcej výške 76 miliárd eur, ale fakticky vymáhateľných je len necelých deväť miliárd, keďže zvyšok sú buď neexistujúce schránkové firmy, alebo fiktívni jednotlivci.
Podobne je to s avizovaným nasadením „agentov“, ktorí majú odhaľovať nepoctivých podnikateľov a živnostníkov. V krajine s takou bohatou tradíciou neplatenia daní je to určite správne. Naplnením súdnych siení sa však Grécko ešte z dlhov nevyhrabe. Na to bude potrebovať najprv zvýšiť reálne príjmy z existujúcich a fungujúcich výrob a služieb. Bude potrebovať reformy, nielen novinky.