Objavovanie objaveného
Nájomné bývanie je na Slovensku takmer neznámy pojem. Po nežnej revolúcii mestá i bytové družstvá v podstate celý bytový fond odpredali, čiže v súčasnosti je viac ako 90 percent bytov v súkromnom vlastníctve.
Presne opačnou cestou išli v susednej Viedni. Nájomné bývanie tu má dlhú tradíciu siahajúcu až do medzivojnových čias. Bytové komplexy ako napríklad Karl Marx Hof sa stali symbolmi „červenej“ Viedne. Z 1,7 milióna obyvateľov hlavného mesta býva až 60 percent v mestských dotovaných bytoch s regulovaným nájomným.
To, čo teda Rakúšania pochopili dávno – že nie všetci si môžu dovoliť hypotéku, respektíve platiť neregulované nájomné – sa na Slovensku nedarí presadiť ani 25 rokov po revolúcii. Pritom dopyt po takomto type bývania je enormný.
Bez štátnych dotácií je však takáto výstavba neuskutočniteľná. Napríklad v spomínanej Viedni developer môže požiadať radnicu o príspevok vo výške až jednej tretiny stavebných nákladov, musí sa však zaviazať, že po časovo neobmedzenú dobu bude vyberať iba stanovené maximálne nájomné. A čuduj sa svete, zo strany developerov je o takýto typ výstavby značný záujem. V metropole Rakúska tak stále pribúdajú nové štvrte s nájomnými bytmi ako napríklad Aspern.
Okrem ceny nájomné bývanie prináša ešte jednu obrovskú výhodu – mobilitu. Ak ľudia nie sú viazaní k nehnuteľnosti, ktorú musia splácať 20 – 30 rokov, nemajú dôvod zostávať niekde, kde si nedokážu nájsť zamestnanie, a môžu sa presťahovať za prácou inde.
Kedy už konečne prestaneme objavovať veci dávno objavené?