Absurdná situácia
Ako ukázal nedávny prieskum, viac ako polovica Nemcov si želá Grécko mimo eurozóny. Ešte pred niekoľkými týždňami to bolo iba okolo štyridsať percent.
Možno sa vám takýto prieskum zdá byť úplne v poriadku. A možno si tiež myslíte, že je tak trochu absurdný. Rovnako ako celá situácia okolo Grécka a eurozóny.
Čo chce nová grécka vláda, je zrejmé minimálne od januára tohto roku, keď prišla k moci. Aby mohla zvrátiť následky politiky škrtov a šetrenia, potrebuje vládna Syriza s eurozónou dohodnúť nový „splátkový kalendár“. Ak už sa dlhy nemajú škrtať, Syriza žiada aspoň prepojenie splátok s výkonom gréckeho hospodárstva.
Predchodcovia Syrizy poslušne kládli dlhovú službu na najvyššie poschodie vládnych priorít. Výsledkom však bolo, že HDP Grécka za ostatných päť rokov klesol o 25 percent, v krajine zaniklo milión pracovných miest, nezamestnanosť mladých dosahuje 60 percent a domácnosti, ktoré sa prepadli pod čiaru chudoby, sa rátajú na státisíce. Ešte pár rokov podobnej politiky a Grécko by sa z nie bohatej, ale stále ešte európskej krajiny prepadlo rovno do tretieho sveta.
Čo sa predstavitelia Syrizy zatiaľ dozvedeli od partnerov v eurozóne? Žiadne pravidlá sa meniť nebudú, Gréci sa majú držať doterajšieho programu. Za úlohu síce dostali vypracovať zoznam reforiem, ktoré by im umožnili postupne obsluhovať horu dlhov i plniť svoj sociálny program, s čímkoľvek však dosiaľ prišli, nikam sa nedostali.
Od nemeckého ministra financií Wolfganga Schaubleho, ktorý tvrdý odpor eurozóny proti Syrize osobne stelesňuje, v podstate grécki politici počúvajú iba: „Choďte domov a vráťte sa so zoznamom reforiem. Môžu byť, aké chcete, len keď budú totožné s tými, ktoré sme vám predpísali my.“
Ak k tomu z druhej strany pridáme hrdé vystupovanie politikov gréckej vlády na európskych fórach a nelichotivé poznámky ozývajúce sa z Atén na adresu Nemecka a naopak, je jasné, že politická nevraživosť sa hrozí zmeniť na nevraživosť národnú. Grécky premiér Alexis Tsipras to v pondelok v rámci stretnutia s Angelou Merkelovou vyjadril jasne: „Našou prioritou musí byť vyvrátenie stereotypov, ktoré sa vytvorili v posledných pár rokoch. Gréci nie sú leniví a Nemci nie sú zodpovední za všetko zlé, čo sa v Grécku deje.“
Vyvrátenie stereotypov však Grécku nebude stačiť na odvrátenie hroziaceho defaultu. Ten ešte nemusí automaticky znamenať odchod z eurozóny, ale rozhodne ho výrazne priblíži.
V čom je teda spomínaný prieskum absurdný? Nemeckí voliči od svojich politikov roky počúvajú, ako sa skladali na záchranu Grécka, hoci v skutočnosti sa skladali najmä na záchranu nemeckých bánk. Teraz, keď Gréci potrebujú pomôcť už naozaj Grécku – a ani nie primárne finančne – nemeckí voliči od svojich politikov počúvajú, aká je nová grécka vláda naivná a nezodpovedná. A pre toto všetko majú Nemci podľa prieskumov neustále silnejúci pocit, že Gréci si zaslúžia trest: v takej podobe, ktorá by však takmer naisto znamenala, že nemeckí voliči zo svojich peňazí neuvidia už ani cent… No nie je to absurdné?