Stroje na peniaze
O tom, že vysokoškolské vzdelávanie môže byť aj zaujímavý biznis, niet najmenších pochýb. Inak by u nás nevzniklo množstvo súkromných škôl, respektíve externých študijných odborov, ktoré sú spoplatnené.
Na samotnom fakte, že sa za štúdium platí, nemusí byť nič zlé, pokiaľ sa garantuje kvalita a nezvrhne sa to ako vo Veľkej Británii, kde sa v priebehu pár rokov poplatky niekoľkonásobne zvýšili a teraz ich labouristi, za predpokladu, že voľby vyhrajú, sľubujú výrazne zredukovať.
Oveľa horšia situácia nastane, ak sa zmysel existencie takýchto inštitúcií zúži iba na profit, a kvalita zostáva na poslednom mieste, čo je aj prípad Slovenska, kde pôsobí niekoľko takýchto „strojov na peniaze“. Už samotné spojenie slov marketing, pedagogická fakulta, katolícka univerzita a detašované pracovisko naznačuje, aké „kvality“ asi od takéhoto štúdia možno očakávať.
To, že ministerstvo školstva odobralo akreditáciu spomínanému študijnému programu, je chvályhodné, no mali by sme sa skôr pýtať, kto takéto „zverstvo“ predtým vôbec dopustil. Aj keď ani tých 700 študentov nie je bez viny, lebo kto chce študovať marketing, tak s najväčšou pravdepodobnosťou ide na také školy, ktoré majú v kurikulu ekonómiu, manažment a podobne, a nehľadá kadejaké skratky. Vysvetľovať im v strede štúdia, keď zaplatili pár tisíc eur, že školu nedokončia, je však nefér. Pravidlá hry by sa v jej priebehu nemali meniť.
Práve preto je dobre, že rezort školstva pred časom neudelil súhlas na pôsobenie dvoch nových súkromných vysokých škôl. Je to najúčinnejší spôsob, ako predísť podobným situáciám.