Pripravení
Keď pred dvoma rokmi Rakúšania v referende odmietli zrušenie povinnej vojenskej služby, mnohí si u nás klopkali na čelo.
No dobre, ako neutrálna krajina, podobne ako Švajčiarsko či Fínsko, majú pocit, že potrebujú početnú armádu. Tzv. vojenčinu si však zachovali aj viaceré členské štáty NATO, nedávno sa k nim pridala Litva. Nóri prijali zákon, podľa ktorého i v čase mieru bude povinná prezenčná služba aj pre ženy.
Česi doťahujú návrh novely branného zákona o obnovení odvodov, ktoré podobne ako my pred desiatimi rokmi zrušili. Jedným z variantov je opätovné zavedenie povinného vojenského výcviku v dĺžke štyroch týždňov. U našich západných susedov existuje aj inštitút dobrovoľnej aktívnej zálohy, no do týchto jednotiek sa zapojilo sotva 1 300 ľudí. U nás sa o tom tri roky len hovorí, ale spoliehať sa na dobrovoľníctvo? V Európe má masovejší charakter iba v Británii a Poľsku.
Ak sú Slováci v niečom aktívni, tak v odopieraní výkonu mimoriadnej služby. Za január takéto vyhlásenie podalo vyše 14-tisíc mužov s tým, že by ich v prípade ohrozenia republiky zaradili do alternatívnej služby, bez používania zbraní. Iste, teraz im nahnal strach konflikt na Ukrajine, ale aj bez toho je absurdné, keď štát nemá prehľad o stave približne milióna obyvateľov, s ktorými sa počíta pri obrane vlasti.
Armáda by mala organizovať odvody, aby namiesto „hausnumer“ získala aké-také vedomosti o fyzickej, odbornej i morálnej pripravenosti rozhodujúcej časti populácie. Aby vedela, s kým môže počítať v boji, s kým v zázemí a podľa toho prehodnocovať profesionálne jednotky. Pokiaľ ide o vojenský výcvik, história dokazuje, že bez neho vždy nasledovali jatky, ľudské jatky. V Európe už toľkokrát vyhlásili „večný mier“, že by sme mali byť pripravení aj na inú alternatívu.