Írske ÁNO
V Írsku pravdepodobne prepíšu históriu. Tamojší voliči sa totiž v referende chystajú podporiť sobáše homosexuálov.
Írsko pritom patrí medzi sociálne najkonzervatívnejšie krajiny EÚ. Rozvody tu do roku 1995 boli ústavou zakázané, homosexualita dokonca trestným činom a interrupcie sa ešte pred dvoma rokmi vykonávali iba na tzv. potratových lodiach, kotviacich pri brehoch ostrova.
Keďže všetky prieskumy naznačujú výraznú prevahu priaznivcov homosexuálnych manželstiev, vyvstáva otázka: Sú azda Íri menej kresťanskí, povedzme ako Slováci, kde väčšina z tých, čo sa zúčastnili na kontroverznom referende, takéto úvahy odmietla? V krajine, v ktorej sa však 84 percent obyvateľov hlási ku katolíckej viere a necelá polovica navštevuje pravidelne kostol, má kresťanstvo hlboko zapustené korene. Napokon práve odtiaľto šírili vieru misionári už v ranom stredoveku.
Obyvatelia zeleného ostrova sú jednoducho tolerantnejší. Je teda zjavné, že spiritualita a homosexualita sa navzájom nevylučujú. Napriek tomu, že biskupi sobáše homosexuálov odmietajú, všetky politické strany ich podporujú (pričom aj z prostredia katolíckeho kléru zaznievajú hlasy významných kňazov za).
Ak je teda možné, že kedysi chudobná a ultrakonzervatívna krajina prešla takým zásadným vývojom? Istou mierou sa na zmene postoja podpísali aj pedofilné škandály kňazov a hrozivé odhalenia toho, čo sa ešte donedávna dialo za múrmi kláštorov pre „padlé ženy“ tzv. Magdaléninými práčovňami.
Podstatný je však celkový proces modernizácie. Tak ako sa krajina zmenila výrazne ekonomicky, malo to vplyv i na zmýšľanie ľudí. V oboch prípadoch je však nevyhnutné uvedomenie si vlastnej situácie a ochota zmeniť to. V Írsku túto zmenu zjavne chcú politické elity, ale aj ľudia.