Daňové oko
Priemerná výška verejného dlhu krajín eurozóny v roku 2015 presiahla o polovicu 60-percentnú úroveň tzv. maastrichtských kritérií. Väčšina členských štátov Európskej únie by z pohľadu svojich celkových dlhov dnes už nespĺňala podmienky na zavedenie spoločnej meny euro.
Táto situácia ich núti, aby sa čoraz serióznejšie zamýšľali nad tým, ako zvýšiť daňové príjmy.
Najviac zadlžené Grécko napríklad po novom zdaňuje 10-percentnou daňou darovanie majetku aj v rámci rodiny. V Rakúsku, Nemecku a Česku plánujú zavedenie registračných pokladníc podľa vzoru Slovenska. Uvažujú však nad povinnosťou zákazníkov požadovať a prevziať od obchodníka blok z registračnej pokladnice. Ak si zákazník doklad neprevezme, hrozí mu pokuta.
Prísnejšie pravidlá sa pripravujú aj pre bankových klientov. Okrem kontrol prevodov peňazí občanov v rámci EÚ pripravuje Rakúsko podľa vzoru Nemecka úplnú kontrolu účtov firiem a občanov daňovou správou. Plánované zavedenie registra všetkých vkladov, účtov cenných papierov a podobne by malo znamenať úplné zrušenie bankového tajomstva. Zároveň sa tým o niečo ľahšie odhalí zdroj a objem peňazí pochádzajúcich z korupcie, úplatkárstva alebo zatajovania skutočných príjmov zo sivej či z čiernej ekonomiky. Niektoré štáty tiež uvažujú o zavedení dane z majetku pre bohatých, ktorá sa nebude týkať len nehnuteľností a cenných papierov, ale aj peňazí uložených v bankách.
Podľa najnovšej štúdie analytikov spoločnosti Ernst & Young až 78 percent manažérov na Slovensku považuje korupciu za každodennú súčasť svojho podnikania. V ČR je to 61 percent, v Slovinsku 87, v Rakúsku 42, v Nemecku 26, pričom s najmenšou korupciou počítajú vo Švédsku (10) a v Dánsku dokonca iba štyri percentá.
Počnúc rokom 2016 by si štáty OECD vrátane Švajčiarska mali navzájom vymieňať informácie o cudzincoch dosahujúcich príjmy alebo vlastniacich majetok prinášajúci výnosy, či už ide o nehnuteľnosti, cenné papiere alebo akékoľvek iné definované príjmy. Tým by sa zdaneniu a možnosti preverenia nadobudnutia majetku nevyhli ani tí, čo ho majú umiestnený v zahraničí.
Slovensku však takýto koordinovaný postup daňových správ zatiaľ veľmi nepomôže, pretože politici sa už dávno postarali o to, aby peniaze pochádzajúce z neoficiálnych príjmov mohli byť bez registračnej povinnosti alebo akéhokoľvek zdaňovania legalizované cez fiktívne darovacie zmluvy. To znamená, že nemôže fungovať ani preukazovanie pôvodu majetku a jeho prípadné dodatočné zdanenie.
K zamedzeniu vyhýbaniu sa daní majú najbližšie škandinávske krajiny, kde sa platba v hotovosti považuje za raritu vzbudzujúcu podozrenie. Platby nad 70 eur sa preto dajú uskutočniť zvyčajne len šekom alebo platobnou kartou. V snahe podchytiť čoraz viac finančných transakcií z pohľadu výberu daní, otvárajú širšie diskusie o odbúraní platieb v hotovosti ako takých, nielen na úrovni vlád jednotlivých krajín, ale aj centrálnych bánk štátov. Z pohľadu bezpečnosti však najviac kontroverzná a zneužiteľná bude predovšetkým možnosť štátnych úradníkov nahliadať na kontá občanov.