Reči a činy
Kto chce Fica biť, palicu si nájde. Aj keby mal preto ísť poslušne na ruku ruskej propagande. Na druhej strane je pravda, že kto chce Fica biť v súvislosti s jeho cestou do Moskvy, má to pekelne jednoduché.
Robert Fico je zatiaľ vo svojej politike voči Rusku konzistentný vo dvoch hlavných veciach. Po prvé, od začiatku sa netají tým, že mu sankcie Európskej únie uvalené na Moskvu nevoňajú. Po druhé, od začiatku neurobil nič, čím by spoločný postup Európskej únie nejako prekazil či nabúral. Slovensko navyše pomáha Ukrajine reverzným tokom plynu.
Všetko ostatné sú reči. Pre niekoho možno „kecy“, pre iného zasa silné slová. Na slovách v politike a diplomacii, pravdaže, tiež záleží, lenže aj v politike je nakoniec vždy podstatné to, čo urobíte, nie to, čo ste medzitým narozprávali.
Ekonomické sankcie sú vždy bolestné pre obe strany. Ficove moskovské slová o tom, že sankcie treba zrušiť, pretože škodia Rusku aj Európe, sa preto svojím významom rovnajú objavu teplej vody. Samozrejme, že sankcie škodia. Práve preto nie sú v Európe takým bežným nástrojom politiky. Stále sú však mierovým nástrojom a nástrojom, ktorý nevytvára trvalé škody: prvým dňom ich uvoľnenia sa medzi dotknutými teoreticky môže rozbehnúť obvyklý biznis.
Fico sa mýli aj v tom, keď tvrdí, že sankcie neplnia svoj účel. Došlo od ich zavedenia k pozitívnemu posunu? Ale áno, došlo. A nebolo náhodou, že o ten pokrok sa najviac pričinila Angela Merkelová, ktorá je zároveň najhlasnejšou zástankyňou sankcií. Rusov, separatistov a Ukrajincov k dohode v Minsku II nedotlačil voči Moskve servilný Viktor Orbán ani náš premiér. Dostali ich tam politici Nemecka a Francúzska, ktorí sankciami spôsobili ekonomike Ruska určite väčšiu bolesť ako my.
Keď hovoríme, že po uvoľnení sankcií sa môže začať „obvyklý biznis“, neznamená to, že sa aj začať musí. Nie je nič neobvyklé na tom, že sa naša vláda usiluje udržiavať Rusko takpovediac v prevádzkovej teplote. Môžeme v novinách viesť heroické reči o tom, kto kam má a kam nemá chodiť. Pravdou je, že tento druh politickej puberty už dnes nepestuje ani priemerná hollywoodska produkcia.
Všetci sa snažia postrážiť svoj obchod s Rusmi. Robia to americké firmy, nemecké aj naše. Môžeme sa dosýta škľabiť, keď náš predseda vlády chodí do Moskvy ako veľvyslanec plynového biznisu. Lenže ten biznis tvorí v našich financiách položku, ktorej výpadok by sme si škaredo zapamätali všetci. Bez ohľadu na to, kto koho volil alebo sa chystá voliť.
Samozrejme, že keď už Fico „rokoval“ s Vladimirom Putinom o nejakom hokejovom klube, mal spomenúť aj ten nechutný dokument, pre ktorý u svojho ruského náprotivku protestoval náš šéf diplomacie. Samozrejme, že jeho verbálnu nadprácu využili Putinove mediálne hlásne trúby na palcové titulky o tom, ako sú Slováci proti sankciám a podobne. Záleží iba na nás, aby sme neboli rovnakými trúbami, ktoré im ich propagandu zožerú i s chlpmi. Aby sme sa pozerali aj na to, čo reálne robíme, nielen čo rozprávajú naši politici v snahe zapáčiť sa svojim hostiteľom.
Súvisiace články
Domáce | pred 11 rokmi | 424
