Ako z kruhu
Klasický začarovaný kruh. Učitelia na základných a stredných školách nemajú dostatočné spoločenské postavenie, a tak na rozdiel od lekárov si nedokážu presadiť výraznejší rast miezd.
Pre nízke platové ohodnotenie sa veľa mladých schopných ľudí do tohto povolania nehrnie. Väčšina pedagogických fakúlt sa sťažuje, že musia prijímať aj maturantov slabšej úrovne. Za pár rokov štúdia s nimi zázrak neurobia a ak aj idú učiť, na školách nie sú s nimi spokojní.
Ale riaditelia sú radi, že aspoň dajakého kantora zohnali. Aká potom môže byť kvalita nášho školstva? A aké spoločenské uznanie učiteľov?
Ukazuje sa, že by sa tento kruh dal preťať citeľným zvýšením platov. Áno, po opakovaných sľuboch urobme to už konečne. Namieste však nie je optimizmus, že sa z roka na rok situácia zlepší. Ona sa totiž aj zhoršovala postupne.
Desaťročia sme sa odvolávali na tradície nášho školstva, na Jana Amosa Komenského, spoliehali sa na generácie poctivých, ešte i zanietených pedagógov, no aj na ich prehnanú úctu voči vyšším autoritám. A rýchlik do 21. storočia slovenskému školstvu ušiel.
Pri porovnávaní s väčšinou ostatných európskych krajín sme na tom z roka na rok horšie. Rozličné testovania to len potvrdzujú. Zapadajú do toho aj najnovšie informácie o príprave budúcich učiteľov. Z reakcií škôl i kompetentných sa však zdá, že dochádza k vytriezveniu. Ale na odrazenie sa od dna nebudú potrebné iba vyššie platy.