Rovnováha
Od začiatku roka sa Európa iba prizerá, ako na starý kontinent prúdia davy utečencov. Namiesto toho, aby sa európski politici pokúsili problém riešiť, hádajú sa o kvótach, no pritom im akosi uniká jedna z podstatných otázok – zlepšenie ochrany vonkajších hraníc.
Tá síce stojí nemalé peniaze, ale v danej situácii môže rast imigračnej vlny aspoň spomaliť (zastaviť ju je prakticky nemožné). Argument, že spoločná ochrana hraníc – Frontex – stála od svojho vzniku v októbri 2004 až 1 miliardu eur a výsledok je veľmi chabý, neobstojí.
Práve naopak, len vďaka tomu, že Taliani roky hliadkovali v pobrežných vodách, nie je situácia ešte horšia. Hlasy, že Európa vynakladá zbytočne veľa prostriedkov na stráženie hraníc, výstavbu plotov, moderné technológie monitorujúce hranice atď., sa podobajú naivným výzvam na zrušenie armády. Jedno i druhé potrebujeme.
Obmedzenie kontroly na vonkajších hraniciach by sa v podstate rovnalo otvorenej pozvánke pre pašerákov ľudí, ktorí si z ľudskej biedy vytvorili veľmi lukratívny biznis.
Kontrola na hraniciach sa nijako nevylučuje s pomocou ľuďom v núdzi. Rovnako tým, ktorí už do Európy dorazili a majú nárok na azyl, ako aj tým, ktorí žijú v subsaharskej Afrike či vo vojnou zmietaných oblastiach.
Nutná je len rovnováha medzi rozvojovou pomocou a azylovou politikou na jednej strane a zlepšením ochrany hraníc na druhej strane.
Zdá sa, že európski politici sa pomaly „prebúdzajú“ z doterajšej letargie. Operácia EUNAVFOR-Med, ktorá má pomôcť zastaviť prevádzačov, je síce len kvapkou v mori v boji proti pašerákom ľudí, no bez nej by neľudský obchod prekvital ešte viac.
Súvisiace články