Rub hojnosti
Kedysi Slováci odchádzali do amerických baní, aby si vyfárali doláre, za ktoré, ak sa vrátili domov, nakúpili role a kravičku.
Vo Východnej sa niekoľko generácií urbárnikov skladalo, aby prikúpili pasienky pre ovce a volky. Pôda a zvieratá boli kedysi úžasný majetok. Taký, aký si dnes nevieme predstaviť.
Dnes pôdu mnohí nevnímajú ako živiteľku, ale iba ako príležitosť zbohatnúť. Nie prácou na nej, ale premenou na stavebný pozemok. Svoje by o tom vedeli rozprávať vinohradníci, ale aj poľnohospodári v okolí miest, kde sa objavujú veľké investície. Tie vyháňajú cenu "obyčajnej“ poľnohospodárskej pôdy do astronomických výšok.
Ktorému zo súčasníkov by prišlo na um investovať do chovu dobytka? A prečo aj, veď farmárska Európa sa búri, pretože opäť v dôsledku nadvýroby klesajú ceny mlieka a mäsa. Žijeme v nenormálnom svete. Niekde, ako napríklad na Novom Zélande, chovajú milióny kusov dobytka, a inde, ako na Slovensku, rednú stáda ako jarný sneh.
Bol to dobytok, s ktorým naši predkovia skultivovali krajinu do súčasnej podoby a s jeho pomocou zachovali aj pre nás vysokú úrodnosť pôdy. Nič nám nechýba, veď v supermarketoch je všetko. Len keď sa začítame do etikiet, zistíme, že mlieko je z Česka a hovädzie zadné z Írska. Zato naše farmy sú z roka na rok prázdnejšie a poliam chýba omastok, ktorý im vedeli podarovať obyčajné hoviadka. Je to rub absurdnej supermarketovej hojnosti.