Strecha nad hlavou
Pred druhým kolom prezidentských volieb v Poľsku sa na sociálnych sieťach šírila správa, v ktorej sa mladý chlapec opýtal vtedajšieho prezidenta Komorowského, ako si má jeho sestra s príjmom 2 000 zlotých (473 eur) zadovážiť vlastné bývanie.
Legitímna otázka, ktorá trápi mnohých ľudí, nielen u našich severných susedov.
Vzhľadom na to, že v súčasnosti je u nás viac ako 90 percent bytov v súkromnom vlastníctve, nájomné byty tvoria iba zlomok a dostať hypotéku pri nízkom príjme je nemožné, sa takí ľudia dostávajú do neriešiteľnej situácie. Platiť neregulované nájomné, ktoré dosahujú horibilne sumy, si tiež nemôžu dovoliť, a tak zostáva posledné riešenie – „mama hotel“.
Po príklady, že veci môžu fungovať aj inak, nemusíme chodiť tak ďaleko. Na východnom predmestí Viedne vyrastá bytový komplex Vienna Urban Lakeside, v ktorom by malo nájsť nový domov 18-tisíc ľudí. Samozrejmosťou je, že ide o nájomné byty a rovnako samozrejmé je aj to, že v nich platí regulované nájomné. V „červenej Viedni“, kde má výstavba sociálnych bytov dlhú tradíciu, je to úplne bežné – takýmto spôsobom tu býva viac ako polovica obyvateľov. To, že aj slovenská vláda konečne pochopila, že podpora výstavby nájomných bytov je jedným z dôležitých nástrojov sociálnej politiky štátu, je dobrým znamením.
Otázne však je, či na to ide zo správneho konca – lebo tam, kde nie je práca, je zbytočné stavať byty. Už teraz je tam množstvo neobývaných nehnuteľností. Nájomné byty sú nástrojom mobility, aby sa ľudia mohli presťahovať tam, kde nájdu zamestnanie.