Oni a my
Politiku nemožno oddeliť od ekonomiky a naopak. Súčasná mliečna kríza, ktorá ohrozuje tisícky mliečnych fariem v celej Európe, súvisí s veľkou politikou.
Rusko potravinovým embargom zasiahlo EÚ na najcitlivejšom mieste. Ako kľúčový odberateľ európskych mliečnych výrobkov, mäsa, ovocia a zeleniny spôsobilo farmárom a potravinárom v celej únii obrovské škody.
Európske poľnohospodárstvo je spolu s americkým najvýkonnejšie na svete. Ani jednému, ani druhému nestačia vlastné trhy, potrebujú vyvážať. Obe tiež najviac zdeformovali trh dotáciami – priamymi aj skrytými. Vždy, keď prepukne kríza, hľadajú sa jej vinníci.
Ostrie kritiky teraz mieri na Brusel, pretože EÚ je tvorcom Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tá, hoci má v názve spoločná, neodzrkadľuje vždy názory a najmä potreby všetkých členských krajín. Darcovia príspevkov do pokladnice únie vyhrávajú nad poberateľmi podpôr. Slovensko je poberateľom, a navyše novou členskou krajinou.
Ani desať rokov po vstupe do únie nie sme si rovní a ešte dlho nebudeme. Pri každej kríze to pociťujeme obzvlášť bolestivo. Nemôžeme sa spoliehať len na to, čo nám dá Brusel, musíme si sami lepšie organizovať poľnohospodárstvo, potravinárstvo a obchod s potravinami. Áno, Brusel musí byť spravodlivejší, ale berme veci viac do svojich rúk. Vrátane toho, ako rozdelíme bruselské i národné podpory do poľnohospodárstva.