Nanútená solidarita
Súčasný stav v Európe azda nič necharakterizuje lepšie ako dve utorňajšie správy: Zatiaľ čo do Sýrie prichádzajú ruské lietadlá a vojaci, ministri vnútra členských krajín EÚ schválili kvóty.
Európa nikdy neoplývala akcieschopnosťou (na to sme tu mali Američanov a NATO). V tomto prípade si však kompetentní zamieňajú príčinu a dôsledok. Týmto spôsobom migračnú krízu neutlmia, ale naopak, posilnia. Pašeráci a prevádzači ľudí si už teraz môžu mädliť ruky. Keďže má ísť o dlhodobú schému, tak migranti vedia, že únia ich prijme a najhoršie, čo sa im môže stať, je to, že budú poslaní do niektorej z chudobnejších postkomunistických krajín.
Z vlastnej skúsenosti však vieme, že i tí utečenci, ktorí tu v minulosti azyl získali, sa u nás dlho neohriali, takže v podstate v utorok prijatý mechanizmus prerozdeľovania nič nerieši. Možno o pár mesiacov, keď to zistia aj „staré“ členské krajiny EÚ, sa diskusia posunie k riešeniu skutočných problémov a začneme sa baviť o ochrane vonkajších hraníc Schengenu a posilnení námorných hliadok v Stredozemnom mori. Lenže tým stratíme množstvo drahocenného času a situácia bude ešte neúnosnejšia, lebo v Európe pribudnú ďalšie státisíce nových utečencov.
Mimochodom, nikomu nemožno solidaritu nanútiť. Pravda však je, že ak by naša vláda prejavila viac solidarity a prijala dobrovoľne nejakých utečencov, tak by jej vyjednávacia pozícia bola možno iná.