O plotoch
Viktorovi Orbánovi môžeme vyčítať kadečo – populizmus, autoritárske sklony i to, že jeho vláda utečencom neposkytla pomoc a úlohu štátu museli suplovať dobrovoľníci.
Čo mu však nikto vyčítať nemôže, je plot, ktorý začal stavať na južných hraniciach so Srbskom. Ploty nie sú pekné, o tom niet pochýb, a tam, kde ich netreba, ich ani nenájdeme. Plnia však svoj účel – chránia. A to je podstatné.
Napríklad ten škaredý betónový plot, ktorý oddeľuje Izrael od západného brehu, zachránil stovky ľudských životov. V roku 2002 teroristi zabili 452 ľudí. V roku 2003, keď sa jeho výstavba iba začala, zaznamenali 73 samovražedných atentátov, pri ktorých bolo 293 ľudí zabitých a 1¤900 zranených, ale v nasledujúcich troch rokoch, keď už osemmetrový múr stál, počet samovražedných útokov klesol na 12, pričom zabitých bolo 64 ľudí. Aj preto ho podporuje zhruba 80¤% Izraelčanov. Argument, že plot nič nerieši, teda neplatí.
Celkom neplatí ani to, že ten maďarský možno poľahky obísť. Je to len dočasný stav. Keď Maďari vybudujú plot na celej schengenskej hranici, prekročiť nelegálne „čiaru“ bude podstatne ťažšie. Už teraz vidíme, že utečenecká vlna u našich južných susedov opadla.
A to isté platí aj v španielskych enklávach Ceuta a Melilla, ktoré sa nachádzajú na severe Afriky. Ak by Madrid neprijal takéto opatrenia, už dávno by cez Maroko prúdili do EÚ masy afrických utečencov. Lebo kto z nich by nechcel žiť v Európe?
Ak sa niekto na Západe pozastavuje nad údajnou nehumánnosťou maďarského plota, len tým maskuje svoje pokrytectvo. Problémom totiž nie je plot, problémom sú desaťtisíce utečencov prekračujúce hranice bez akejkoľvek registrácie.