Katastrofa teraz
Pred dvadsiatimi rokmi bol Balkán dejiskom etnických čistiek a krvavých bojov. Tisíce utečencov z oblasti vtedy našli úkryt v celej Európe.
Dnes ploty na hraniciach a rozporné postoje európskych vlád môžu z Balkánu opäť urobiť dejisko humanitárnej katastrofy.
Obeťami by už neboli dnešní občania Európskej únie z Chorvátska, ani Slovinci či Srbi. Budú nimi utečenci najmä zo Sýrie, ktorí opustili tábory v Turecku, preplavili sa do Grécka, prešli cez Macedónsko a Srbsko, aby sa napokon v Chorvátsku ocitli v zemi nikoho.
Ploty na hraniciach nie sú riešením, namiesto riešení sa však množia práve tie ploty.
Krátko nato, ako sa v piatok zatvorila maďarská hranica, slovinské úrady vyhlásili, že z Chorvátska nevpustia viac ako 2 500 utečencov denne. Na chorvátsko-slovinskej hranici sa hromadia ľudia bez prístrešia a základnej pomoci. Niekoľko stoviek, medzi nimi ženy a deti, strávilo noc z nedele na pondelok pod holým nebom, ďalšie dve tisícky prespali v odstavenom vlaku.
Chorváti od Slovincov požadujú priechod pre dvojnásobný počet utečencov smerujúcich na sever, pretože už nemajú voľné kapacity. Podľa slovinskej vlády však svoju dennú kvótu vraj znížilo Rakúsko, čo by znamenalo, že utečenci sa začnú hromadiť v Slovinsku, ktoré tiež už nemá voľné kapacity. Rakúsko podobnú reštrikciu odmieta.
Pár údajov z agentúry OSN pre utečencov, ktoré citoval The Guardian: Maďarsko bežne evidovalo asi 2¤000 žiadostí o azyl ročne. V druhom štvrťroku tohto roka už v Maďarsku evidovali 3 317 žiadostí o azyl na milión obyvateľov, najviac z Európskej únie. V pomere počtu žiadostí na milión obyvateľov nasledovali Rakúsko (2 026), Švédsko (1 476) a Nemecko (997). Priemer EÚ bol 26.
Xenofóbne prejavy, apokalyptické reči o obrane kresťanskej Európy a živenie strachu z utečencov zo strany rôznych, aj našich, politikov sú bez debaty odsúdeniahodné. Lenže problémy, ktoré vyplývajú aj zo spomínaných čísel, nie sú vymyslené.
V Nemecku sa množia obavy – a tu nemáme na mysli známe xenofóbne firmy typu Pegidy či AfD – že heslo Angely Merkelovej „Zvládneme to!“ ešte samo osebe nenafúkne nemecké zdravotníctvo, školstvo, výstavbu domov a bytov a sociálny systém tak, aby zvládli takmer neobmedzený prílev ľudí. Akú šancu bude mať potom Balkán, keď sa začnú posúvať ploty na hraniciach?
Zima sa blíži. Do Európy smerujú denne ďalšie tisíce ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Ploty na hraniciach nie sú riešením, namiesto riešení sa však množia práve tie ploty. Angela Merkelová musí už len v mene zachovania tváre trvať na politike otvorených dverí, lenže, paradoxne, tá istá politika môže priblížiť deň, keď sa k svojmu prvému plotu na hranici, ozajstnému či symbolickému, prihlási aj Nemecko.
Pre Európu by to bola katastrofa. Aby nenastala, na to nepostačí podplácať tureckého Erdogana, aby na svojej hranici robil to, za čo kárame Orbána. Balkánska zápletka ukazuje, aká dôležitá je krízová komunikácia v rámci Európskej únie. Bez nej si to najviac odskáču tí, ktorým vraj chceme pomôcť. Pre utečencov sa totiž katastrofa deje už teraz.