Systém
Prípad riaditeľky prešovskej školy, ktorá pod hrozbou straty zamestnania nútila učiteľky odovzdávať jej zo svojich miezd desiatky, vzbudzuje otázky.
Tak napríklad: ak je toto možné v školstve, čo sa potom asi deje v iných, menej „vznešených“ sektoroch? Povedzme vo výrobách, v oblastiach, kde strata zamestnania znamená automaticky životnú tragédiu?
To, že riaditeľka výpalníčka patrí pred súd, a nie pred tabuľu, je bez debaty. Fakt, že za tri roky mala takto obrať štyri svoje podriadené celkovo iba o (na gangsterské pomery úbohých) 7 870 eur, nie je poľahčujúcou okolnosťou. Je to len doklad o tom, aké platové pomery v školstve panujú: keby im mohla zo zaslúžených odmien a príplatkov kradnúť viac, nepochybne by to tak robila. Kradla zrejme iba toľko, koľko považovala za „bezpečné“ množstvo. Čiže také, ktoré si nevšimnú rodiny okrádaných a ktoré ich nedonúti obrátiť sa na políciu ihneď.
A teraz odpovede na spomínané otázky. Samozrejme, že aj v iných sektoroch sa okráda. Samozrejme, že niekde v hladových dolinách bude okrádanie ľudí na mzdách, príplatkoch a odmenách ešte rozšírenejšie. Len sa to tak nenazýva a polícia to riešiť nebude.
Na rozdiel od školstva s tabuľkovými mzdami a príplatkami vo výrobniach funguje jednoduché pravidlo: Nechceš? Neber! Pod „nechceš?“ sa myslí trebárs hrubá mzda štyri stovky, práca vtedy a tam, kedy a kde si majiteľ zmyslí, a perspektíva, že vo chvíli, keď podnikateľ objaví ešte lacnejšiu lokalitu s ešte zúfalejšími ľuďmi, zbalí päť slivák a zmizne.
V školstve sa zúfalé pomery považujú za nedostatok systému. Sú aj sektory, kde sú takéto pomery systémom samotným.