Socialistický pravičiar
Francúzsky prezident François Hollande nedávno otvoril v Paríži štvrtú sociálnu konferenciu práce, na ktorej sa zúčastnili členovia vlády, zamestnávateľské zväzy a odbory. Účasť odriekla jedna z najdôležitejších odborárskych organizácií Confédération générale du travail, ktorej zástupca odmietol pred niekoľkými týždňami podať ruku prezidentovi na protest proti jeho výrokom na adresu protestujúcich zamestnancov Air France, kde je štát 16-percentným akcionárom.
Podujatie sa rozhodla bojkotovať aj odborárska únia Solidaires. Vo svojom vyhlásení uviedla, že „sociálny dialóg na spôsob Hollanda je maškaráda, na ktorej odmietame participovať“. Napätie medzi odbormi a ľavicovou vládou v poslednom čase vyostrili štrajky v spoločnosti Air France.
Nestáva sa často, aby vláda a prezident, ktorí vzišli zo Socialistickej strany, boli v takom ostrom konflikte s odborovými zväzmi.
V súvislosti s jej reštrukturalizáciou sa hovorí o zrušení až päťtisíc pracovných miest pilotov, palubného a pozemného personálu. Dôvod? Pokles konkurencieschopnosti Air France v dôsledku tlaku rozvoja nízkonákladových aerolínií. Odniesli si to na franforce roztrhané košele dvoch vysokých manažérov firmy, ktorých musela z rúk rozzúrených zamestnancov vyslobodzovať polícia.
Nestáva sa často, aby vláda a prezident, ktorí vzišli zo Socialistickej strany, boli v takom ostrom konflikte s odborovými zväzmi. Ide však len o jedno sklíčko mozaiky množstva zlyhaní vládnutia ľavice. Socialistom sa nepodarilo odstrániť dôsledky hospodárskej krízy, Francúzsko stále trápi slabý ekonomický rast. Milionársku daň, niekdajší Hollandov tromf z predvolebnej kampane, počnúc týmto rokom zrušili, v platnosti nevydržala ani avizované dva roky.
Nezamestnanosť sa neznižuje, už vyše 3,5 milióna ľudí je bez práce. Do toho treba započítať aj tých, čo za posledný mesiac odpracovali menej ako 78 hodín, čo spolu tvorí 5,4 milióna osôb. Pritom nezamestnanosť mladých do 24 rokov je na úrovni 23,9 percenta.
Najčastejší dôvod prihlásenia sa na úrad práce je uplynutie pracovného pomeru na dobu určitú. Silnejúcim fenoménom je „rozkúskovanie“ dlhodobých zmlúv na množstvo kratšie trvajúcich období. Na konci minulého roka sa až 70 percent z dohôd na dobu určitú uzavrelo na menej ako jeden mesiac! Súčet ponúk zamestnaneckých miest na tento typ pracovného pomeru spolu s ponukami na príležitostné pracovné miesta tvrdo konkuruje počtu tých, ktoré sú na dobu neurčitú.
Vo Francúzsku žije vyše milióna ľudí, ktorí sú zamestnaní na kontrakt s nulovou hodinou výmerou. Flexibilizácia pracovného trhu úplne rozdrobuje systém práce charakterizovaný pracovnou zmluvou, pracovným miestom, pracovným časom a robí životy ľudí neistejšími.
Nielen majetkové a príjmové pomery sa v našom svete čoraz viac začínajú podobať tým v 19. storočí. Postupne sa im bude prispôsobovať i charakter sociálnych konfliktov a forma boja najohrozenejších skupín bude zodpovedať miere ich bezmocnosti.
Hollande určite nebude vyčnievať z radu európskych predstaviteľov zo sociálnej demokracie, ktorí boli naklonení neoliberálnym reformám a reštriktívnym fiškálnym politikám. Niečo podobné, ako politické strany Tonyho Blaira, Josého Luisa Zapatera aj Gerharda Schrödera, ktoré vo voľbách draho zaplatili za škody spôsobené svojimi rozhodnutiami vo vláde, čaká vo voľbách 2017 aj francúzsku Socialistickú stranu.
Bude to zrejme taká trpká porážka ako tá z roku 2002. Vtedy Lionela Jospina v prezidentských voľbách predbehol extrémny nacionalista Jean-Marie Le Pen. Teraz brány druhého kola zrejme tiež neprekročí kandidát socialistov, ale Marine Le Penová.
Národný front, ktorému šéfuje od začiatku Hollandovej vlády, dosahuje nebývalú popularitu. Už dnes ju ľudia podľa výsledkov prieskumov vnímajú ako stranu, ktorá je schopná realizovať najhlbšie reformy v krajine.