Realista, potmehúd
Predseda strany Most-Híd Béla Bugár je realista. Hovorí o tom, že predstavitelia Mostu, KDH a Siete by sa mali ešte do volieb verejne vysloviť za vzájomnú spoluprácu po voľbách – ale nezáväzne. Žiadna písomná dohoda či koalícia. Darmo je. Duch tragickej Ľudovej platformy nespí. V opozičných kuloároch čulo straší ešte niekoľko rokov po svojom skone.
Béla Bugár je optimista, keď hovorí, že spomínané tri strany by mohli po voľbách reálne zostavovať vládu. Prieskumy volebných preferencií prinášajú rôzne kombinácie percent, ani z jednej však zatiaľ nevyplynulo, že takáto trojica by dokázala získať väčšinu. Ani priamo, ani prenesene po rozpočítaní prepadnutých hlasov.
Béla Bugár hovorí o alternatíve k vláde Smeru, pod čiarou však vyzýva KDH a Sieť, aby fakticky odmietli úvahy o spájaní sa s inými pravicovými subjektmi.
Na také čosi by bol potrebný výsledok, v ktorom by suma spojenia Mostu, KDH a Siete prevyšovala prostý súčet jednotlivých častí. Ten sa však nezvykne rodiť päť mesiacov pred voľbami. Spolupráca rôznych strán zvyčajne musí byť pre voličov viditeľná dostatočne dlhé obdobie, aby vyzerala prirodzene. A sme razom späť pri Ľudovej platforme.
Okrem toho, že platforma sa pokúšala spájať strany, ktoré boli čerstvo otrasené z katastrofálneho konca svojej vlády, proti nej hral fakt, že nedokázala prevziať iniciatívu ani v jedinej oblasti. Odhliadnuc od toho, že jej život kopíroval pád niekdajšej vlajkovej lode slovenskej pravice SDKÚ, platforma nedokázala nielenže prísť s vlastnými témami, pretože akurát reagovala na kroky vládnuceho Smeru, ale ešte ani tie reakcie často neboli jednotné.
Celé jej krátke trvanie bolo navyše osudovo poznačené infantilným bojom o „lídra pravice“. Čo zo spomenutého sa zmenilo? Most-Híd v druhej polovici pomaly sa končiaceho volebného obdobia tak úspešne kopíroval terén, až s ním splynul. V koalícii to môže byť výhoda, sotva to však môže prilákať viac voličov, ako tých, ktorí už v elektoráte tejto strany sú.
Ak niečo naozaj dávalo počas volebného obdobia najavo KDH, bola to najmä schopnosť spolupracovať s každým, kto mu zaručí priechodnosť ideologických klauzúl v zákonoch. Plamenný boj za zdravotníctvo či za svojho predsedu Jána Figeľa je jedna vec, nejaká tá pekná „definícia manželstva“ v ústave vec druhá, všakže.
Sieť je novým hráčom na scéne, na jej čele však stojí bývalý hráč z KDH. Radoslav Procházka si užíva post „gazdu pravice“, ktorý mu momentálne prieskumy sľubujú. Najavo to dal už vo svojej prvej reakcii na Bugárovu iniciatívu, v ktorej nezabudol bardom z Mostu a KDH pripomenúť, že cieľom Siete je „generačná obnova verejnej služby“ – i keď túto svoju jemnú vyhrážku ukryl do lyrizovanej prózy o zazimovaní záhrady…
Béla Bugár je však nielen realista a optimista, ale aj potmehúd. Hovorí o alternatíve k vláde Smeru, pod čiarou však vyzýva KDH a Sieť, aby fakticky odmietli úvahy o spájaní sa s inými pravicovými subjektmi.
Ak to robí zámerne, potom veľmi správne chápe, že ak chce vytvoriť ozajstnú povolebnú protiváhu Smeru, musí najprv loviť hlasy napravo od stredu. U matovičovcov, lipšicovcov či sulíkovcov, voči ktorým je alternatívou už teraz.
Súvisiace články