Čakanie na smrť
Zdravotný stav obyvateľstva odzrkadľuje nielen životný štýl, dosiahnuté vzdelanie, ekonomickú a sociálnu situáciu danej krajiny, ale predovšetkým úroveň zdravotníckej starostlivosti.
Vzhľadom na to, že voči západným krajinám zaostávame nielen pokiaľ ide o priemernú dĺžku života (najmä muži) a v plnom zdraví prežijeme najmenej spomedzi všetkých krajín EÚ, možno povedať, že niekde sa stala chyba. Zásadná chyba.
Na zdravotníctvo pritom vynakladáme stále viac peňazí. Objem verejných zdrojov sa za uplynulých 20 rokov takmer zdvojnásobil a v súčasnosti dosahuje zhruba 8 percent HDP. Je to viac, ako dáva susedné Česko a len o niečo menej, ako vyspelé škandinávske krajiny (9 až 10 %).
Otázne je, nakoľko efektívne ich využívame.
Je všeobecne známe, že rýchla diagnostika zvyšuje šance chorých na prežitie. Čím skôr sa stanoví diagnóza, tým skôr sa nasadí aj liečba. Napríklad niekoľkominútové vyšetrenie na sonografe dokáže odhaliť aj vážny zdravotný problém. Ak je však pacient nútený čakať na termín mesiac i viac, riskuje život.
Pri magnetickej rezonancii vyzerá situácia ešte horšie, čakacie lehoty sa tu predlžujú až na tri mesiace! Azda najväčším paradoxom je to, že tieto pracoviská sú väčšinou privátne. Teoreticky by mohli fungovať 24 hodín denne. Problémom však ostávajú financie.
Počet vyšetrení je limitovaný výškou úhrad zdravotnými poisťovňami. A keďže tie neuhrádzajú vyšetrenia nad rámec vopred stanoveného zmluvného objemu, tak má pacient jedinú možnosť – priplatiť si.
Systém, ktorý je nastavený tak, že ohrozuje ľudské životy, je chorý a potrebuje okamžitú liečbu.