Stručný kódex
Slovenským sudcom, dokonca aj ich voleným funkcionárom, niečo chýba. Nejaká páka, aby všetko fungovalo tak, ako má. Po odkladoch Súdna rada SR posudzuje návrh zásad sudcovskej etiky. Z dvoch verzií sa zatiaľ rozhodla pre tú stručnejšiu, chudorľavú. Z nej nie je ani jasné, ako sa bude dodržovanie tohto kódexu riešiť v praxi.
S konkrétnymi trestami nepočíta, všetko sa má ponechať na akúsi samokontrolu. A pretože každý má sám seba veľmi rád, tak sa dá ľahko domyslieť, ako budú sami sudcovia seba postihovať napríklad za nevhodné správanie na verejnosti. Zriadenie etickej komisie, ktorá by morálne delikty posudzovala z nadhľadu, sa ocitlo mimo hry.
Navrhnutý dokument má iba sedem strán, schváliť by ho mali zajtra, ale už teraz ho odborníci kritizujú pod čiernu zem. Napriek tomu druhý, podrobnejší variant Súdna rada SR odložila hlboko do zásuvky. Zo 62 „miestnych“ rád sa k meritu veci vyjadrili iba štyri! Čoho sa bojí toľko sudcov a sudkýň?
Vlastnej nedokonalosti? Toho, že sa zastaví mechanizmus falošnej profesijnej solidarity? Spoliehajú sa na to, že formálne splnia požiadavku európskych partnerov, a život pôjde ďalej v starých koľajach?
Pritom sami vedia najlepšie, čo všetko ešte musí urobiť naša justícia, aby bola múdra, spravodlivá a efektívna v rozhodovaní, aby zodpovedala modernej dobe. Pravda, ide aj o to, či dnešní sudcovia v takom súdnictve chcú pracovať.