Keď nejde o drobné
Kým ľudia rátajú v peňaženkách mince a bankovky, šéfovia centrálnych bánk v EÚ a USA bilióny eur. Európa je aktuálne v procese nalievania stoviek miliárd eur do ekonomiky. Naopak, Spojené štáty skončili éru tlačenia peňazí. Pri úrokoch sa odrazili od dna a po takmer desiatich rokoch znižovania sadzieb a naliatia štyroch biliónov dolárov zvýšili základnú úrokovú sadzbu na maximálne 0,5 percenta. Európska centrálna banka, naopak, drží úrokovú sadzbu prakticky na nule a je v procese nalievania 1,5 bilióna eur do ekonomiky až do marca 2017.
Európa bola roky v tlačení peňazí konzervatívna. Najmä Nemecko sa obávalo inflácie a znehodnotenia úspor ľudí. Obeh peňazí v ekonomike totiž musí zodpovedať tvorbe hrubého domáceho produktu. Inak vznikne bublina a nekryté peniaze sa prejavia na strate ich hodnoty. Obavy boli aj v USA. Kritici tvrdili, že dnes si za dolár kúpite desať rožkov a zajtra jeden. Lenže trhy to tak nevideli.
Politici držia opraty dolára pevne v rukách a bolo v záujme USA, dolárových krajín aj zvyšku sveta, aby sa z dolára nestal zdrap papiera. USA s politickou podporou roky tlačili peniaze, navyšovali verejný dlh a udržali dolár nad vodou. Čuduj sa svete, americká ekonomika sa pozviechala, miera nezamestnanosti klesla za posledných šesť rokov z 10 na 5 percent. Je však otázkou pre expertov, či je ekonomický rast USA udržateľný. To ukáže zrejme najbližší rok.
Americká centrálna banka však usúdila, že ekonomike už treba dať šancu na to, aby sa chytila sama. Čas na to je ideálny pri extrémne nízkych cenách ropy aj programe tlačenia peňazí v Európe. Dva svetadiely sa zjavne koordinujú, čo je určite lepšie zistenie, ako keď USA v septembri 2008 pádom banky Lehman Brothers popraskali niekoľko bublín, ktoré v Spojených štátoch aj v Európe boli.
Politici držia opraty dolára pevne v rukách a bolo v záujme USA, dolárových krajín aj zvyšku sveta, aby sa z dolára nestal zdrap papiera.
Investori veria, že ak aj Amerika roky žila na dlh, investovala do oblastí, ktoré hospodárstvo najbližšie roky potiahnu. Na rovnaký model stavila i Európska centrálna banka. Rizikom však je, že ak sa peniaze prejedia a nepoužijú správne, napríklad do infraštruktúry či udržateľnej zamestnanosti, v budúcnosti nastane pád. Navyše s dlhmi na krku, keďže dlhy USA aj EÚ sa pohybujú okolo úrovne sto percent výkonu ekonomík.
A čo z tohto vyplýva pre bežného Slováka? Centrálni bankári sa usilujú oživiť ekonomiku lacnými úvermi, navyše pri nízkej inflácii. Kto má stabilné zamestnanie, je to príležitosť dobre investovať i za cenu dlhov. Rozumný ekonóm žije na dlh, ale ustriehnuť správnu mieru je niekedy poriadne ťažké. Aj pred Vianocami by nemalo byť cieľom prejedať sa, no skôr sa tešiť z rozumných a triezvych rozhodnutí. Každý si musí sám odhadnúť svoje možnosti, vyhodnotiť príležitosti a riziká na základe svojich životných okolností. Nič nesiliť, dobre zvážiť a konať. Centrálni bankári vedia, že nejde o drobné. Nateraz to vyzerá, že vedia, čo robia.