Španieli sa nerozhodli
Viac ako tridsať rokov si španielski socialisti a ľudovci odovzdávali moc medzi sebou navzájom, pričom parlamentná väčšina toho z nich, kto mal práve vládnuť, bola vždy zreteľná.
Nedeľňajšie voľby túto éru ukončili. Ak sa politikom v Španielsku do dvoch mesiacov nepodarí zostaviť novú – tentoraz koaličnú – vládu, krajinu čakajú nové voľby. Táto možnosť vôbec nie je nereálna.
Premiér Mariano Rajoy vyhlásil svoju Ľudovú stranu za víťaza volieb. Technicky je to pravda. Až na to, že necelých 29 percent hlasov znamená pre ľudovcov najhorší volebný výsledok za 25 rokov a na zostavenie vlády nestačí. Ak sa to nepodarí Rajoyovi, španielsky kráľ Felipe najskôr osloví druhého v poradí, lídra socialistov Pedra Sancheza. Podľa neho voľby vyhrala ľavica. Možno, socialisti však získali 22 percent, čo je ich najhorší výsledok od prechodu Španielska k demokracii pred štyridsiatimi rokmi.
Tretím v poradí, a v istom zmysle skutočným víťazom volieb, je Podemos Pabla Iglesiasa. Vzhľadom na to, že spolu so svojimi kolegami z Madridskej univerzity stranu oficiálne založil iba v januári minulého roka, je výsledných 20,6 percenta hlasov obrovský úspech. Samozrejme, netreba pritom zabúdať, že Podemos nie je projekt, ktorý by len tak vypadol z nejakej slonovinovej veže. Strana vznikla z "Los indignados“ (rozhorčení), hnutia mladých Španielov, ktorí už v roku 2011 táborili na madridskom námestí Puerta del Sol na protest proti tomu, ako sa mainstreamová politika snažila riešiť ekonomickú krízu.
Neprekvapí preto, že k ústredným bodom programu Podemos patrí odpor proti úspornej politike, ktorá sa stala v Európe normou. Ich úspech je však aj vyjadrením odporu voličov proti politickému prostrediu korumpovanému desaťročiami striedania uzavretej množiny elít pri moci. Už len preto by ani prípadné vládne spojenie Podemos so socialistami vôbec nebolo také hladké, ako by sa mohlo zdať.
Je tu však ešte jeden zásadný faktor. Prvé kroky Rajoya zrejme povedú k stredopravým liberálom Ciudadanos (občania), ktorí sa s ľudovcami zhodnú aspoň v ekonomickej oblasti. Ani súčet kresiel oboch strán však nevytvorí parlamentnú väčšinu. Práve tak, ako by Sanchezovi na vytvorenie väčšiny nestačilo spojenie s Podemos.
Ak má mať Španielsko väčšinovú vládu, musela by to tak či onak byť vláda s účasťou niekoho ďalšieho. Cena, ktorú by si za podporu vlády mohli vypýtať baskickí nacionalisti či katalánski separatisti, je však zatiaľ nepredstaviteľná tak pre Rajoya, ako i pre Sancheza. Pravdaže, je tu ešte teoretická možnosť spojenia ľudovcov so socialistami.
Nemalá časť Španielov v nedeľu vyjadrila svoju nechuť k systému dvoch veľkých strán. Nebola však dosť veľká na to, aby vyvolala okamžitú zmenu. Dokonca, ak by sa stal skutočnosťou ten teoretický dvojspolok (stačilo by, ak by jeden toleroval menšinový kabinet toho druhého), systém, proti ktorému protestujú, by akurát vyvrcholil. Keďže však tento variant patrí zatiaľ naozaj medzi teoretické, je dosť možné, že Španieli pôjdu čoskoro opäť k voľbám.
Súvisiace články
Svet | pred 10 rokmi
