Summit a voľby
Nielen pri rozprávaní vtipu je dôležité vedieť, kedy a ako skončiť. Nemenej dôležité je to pri komunikovaní vážnych vecí.
Hoci žiadnej vláde nie je možné vyčítať legitímne úsilie chrániť svojich obyvateľov pred všemožnými hrozbami, hranica medzi „Chránime Slovensko“ a „Strašíme Slovensko“ je možno krehká, ale reálna. Premiér ju nemôže svojvoľne prekračovať iba v mene snahy o lepší volebný výsledok.
Ak chce niekto vážne zvolať mimoriadny summit na základe udalostí v Kolíne, riskuje, že ho v Európe vysmejú.
Robert Fico oznamuje, že chce po útokoch na ženy v nemeckých mestách, ktoré sa udiali počas silvestrovskej noci, požiadať o zvolanie mimoriadneho summitu Európskej únie. Na summite by mali podľa neho únioví predstavitelia schváliť urýchlené vytvorenie pohraničnej a pobrežnej stráže, pretože „základom riešenia je zastaviť príliv migrantov do EÚ“.
Problém je, že o ochrane vonkajších hraníc Schengenu už mesiace hovorí celá Európa vrátane Nemecka. Bez ohľadu na to, čo si kto myslí o utečeneckej politike Angely Merkelovej (ktorá sa mení za pochodu), faktom je, že únia sa už mesiace zaoberá otázkou posilnenia agentúry Frontex alebo rovno vybudovania nových štruktúr. V Európe momentálne neexistuje relevantný politik okrem extrémistov, ktorého by tešila vidina rozpadu zóny voľného pohybu.
Ak však niekto vážne chce zvolať mimoriadny summit na základe udalostí v Kolíne nad Rýnom, riskuje prinajmenšom, že ho v Európe vysmejú. Čo chceme riešiť: kolínsku políciu a verejnoprávne médiá? Nemecké médiá sa za mlčanie v mene falošnej korektnosti ospravedlňujú, ako len vládzu a šéf kolínskej polície je už momentálne nezamestnaný.
Čo sa, mimochodom, nedá povedať o väčšine tých slovenských policajtov, ktorí vo vzťahu k menšinám netrpia prehnanou korektnosťou, ale jej opakom… A hoci nikto nehovorí, že Slovensko je povinné prijať toľko utečencov ako Nemecko (ani proporčne), naše vlastné azylové štatistiky nám umožňujú všeličo, ale určite nie riešiť chyby nemeckej politiky pri integrácii prisťahovalcov z odlišných kultúrnych a náboženských okruhov.
Aby sme si rozumeli, je úplne normálne dožadovať sa summitu, aj s nastolenou témou – nijaké európske dokumenty a zmluvy nezakazujú členským štátom hovoriť o tom, čo považujú za urgentné. Čo je tu neprijateľné, je to zdôvodnenie. Slovenské parlamentné voľby z neho trčia tak veľmi, až hrozia vybiť okná v bruselských úradovniach.
Na jednej strane rozumnú diskusiu o integrácii prisťahovalcov (áno, špeciálne moslimov) brzdia ľudia, ktorí si myslia, že budú za tolerantných a liberálnych, keď budú zatvárať oči pred problémami a nálepkovať tých, čo chcú o nich hovoriť, ako xenofóbov, na druhej strane ju rovnako brzdia ozajstní xenofóbi a šíritelia konšpiračných teórií. Brzdia ju však aj politici, ktorí švacnú milióny ľudí do jedného vreca a označia ich za nebezpečných iba preto, lebo na šírení strachu sa ľahšie vyhrávajú voľby, ako na šírení dôvery.
Ak si niekto na jednej, druhej či tretej strane myslí, že takú rozumnú diskusiu na Slovensku nebudeme potrebovať, veľmi sa mýli. Taký vysoký hraničný plot ešte nikto nepostavil, aby tomu zabránil.