Pod kontrolou
Nemecká kancelárka Angela Merkelová v pondelok priznala, že Európa je v kontexte utečeneckej krízy „zraniteľná“, pretože ešte nemá situáciu natoľko pod kontrolou, ako by potrebovala.
V utorok nemecká vláda prostredníctvom ministra spravodlivosti Heiko Maasa prisľúbila, že pritvrdí zákony tak, aby sa podstatne zrýchlil proces vypovedania žiadateľov o azyl, ktorí sa dopustia kriminálnych činov, predovšetkým typu útokov zo silvestrovskej noci.
Fašizácia Európy ako odpoveď na údajnú „islamizáciu“ je tým najstrašnejším možným scenárom.
Rakúsko zároveň informuje, že z Nemecka im cez spoločnú hranicu od začiatku roka posielajú naspäť zhruba dve stovky migrantov denne. Rakúsko preto žiada Európsku úniu o „prestávku“ v napĺňaní dohodnutej utečeneckej kvóty – ubytovacie a administratívne kapacity sú už teraz preplnené.
Dávajú zmeny v Nemecku za pravdu odporcom prijímania utečencov en bloc? Ani v najmenšom. Nemeckí politici iba dobiehajú zameškané. Výpočet možných problémov sa zrýchlenými deportáciami samozrejme nekončí. Niektoré z nich sa predvídať dali, pričom nezaškodí opäť zdôrazniť, že nehovoríme o „predvídaní“, aké v súvislosti s Kolínom predvádzajú xenofóbi a rasisti, ale o opatreniach, ktoré sú v súvislosti s očakávaním prílevu takej obrovskej masy ľudí rozumné.
Kam však z dnešného bodu, žiaľ, zatiaľ nedovidíme, sú všetky následky politicky motivovaného zľahčovania a tutlania problémov, ktoré umožnilo, aby mali udalosti v Kolíne či Hamburgu, ale napokon aj odhalenia podobných, i keď rozsahom menších udalostí vo Švédsku, až taký účinok, aký majú.
Tých dvesto pravicových extrémistov zadržaných pri pondelkovej demonštrácii pobočky Pegidy v Lipsku by mohlo slúžiť ako antireklama proti radikálnej pravici. Koho normálneho by malo priťahovať „hnutie proti islamizácii Západu“, ktoré pod cnostným heslom o obrane západných žien rozbíja či vypaľuje autá a domy obyvateľov toho istého Západu?
Pouliční vandali sú však iba predvojom extrémistov v kravatách, ktorým nerobí problém navonok sa dištancovať od výčinov holých hláv – obe partie vedia, že majú v zásade rovnaké ciele. A tak za Pegidou v Nemecku nasleduje AfD, za francúzskymi nacistami Národný front, za švédskymi Švédski demokrati a tak ďalej.
Hoci AfD sa zatiaľ popularitou nechytá na vládne strany a nedávne regionálne voľby vo Francúzsku dokázali v druhom kole zamiesť s Marine Le Penovou, vývoj momentálne nehrá proti nim, ale s nimi. Ľahké by bolo jednoducho teraz vyhlásiť, že Európa, ak chce zaraziť nástup extrémizmu, už nemôže dopustiť žiaden ďalší Kolín. Bolo by to však opäť len zľahčovanie problému. Ďalšie totiž nevyhnutne prídu. Koľkí z utečencov skončia v uzavretých štvrtiach, do ktorých postupom času zavítajú sociálne problémy, deprivácia a kultúrna izolácia?
Fašizácia Európy ako odpoveď na údajnú „islamizáciu“ je tým najstrašnejším možným scenárom. Lenže Európa sa utečeneckému fenoménu ešte dlhý čas nevyhne. Diplomaciou ani silou, strašením a štvaním na jednej strane, ani zatváraním očí na druhej strane. To najlepšie, čo môže urobiť, je pripraviť sa podstatne lepšie, ako to robila doteraz.